Brogan na Blaisea zasyčala: „Volá sa Brandor! Nie Brevalaer! A ty ho už nebudeš v mojej prítomnosti urážať takými hanlivými slovami! Rozumieš mi?“
Z jej nečakaného výbuchu Falcynovi poklesla sánka.
Dobre teda...
To sa naša nová spoločníčka pekne vyfarbila.
Rozhnevaná Brogan vysokého tmavého adonského muža objala. Medea sa s vytreštenými očami stretla s rovnako šokovaným Blaiseovým výrazom. Aj keď nemohol vidieť, čo práve robí, rozhodne počul jej verbálny výbuch.
Mandrakovi začalo šklbať svalom na sánke. „Bozkávajú sa?“
Medea zmraštila tvár. Ohromilo ju, koľko žiarlivosti môže byť vložené do jedinej otázky. „Nie, ale objíma ho akoby ho nevidela naozaj veľmi veľmi dlho.“
Falcyn naklonil hlavu. „Počíta sa bozk na líce?“
Medea ho plesla po bruchu, lebo Blaiseova tvár sa skrivila extrémnou bolesťou. „To je hnusné! Nemuč toho úbohého mandraka!“
Falcyn a Urian so zlostnou grimasou prešli popri nej a predátorskou chôdzou, ktorú tak dobre poznala, pristúpili k Brogan a Brandorovi. „O čo tu ide?“
Medea sa držala vzadu, aby ich kryla.
Len pre istotu. Veľmi rýchlo zistila, že keď je s týmito dvoma, je možné doslova všetko.
Brandor, ktorý bol rovnako vysoký ako Falcyn, sa postavil medzi nich a Brogan. Napriek tomu, že jeho oblečenie bolo otrhané a očividne bol vyhladovaný, jednou rukou objal Brogan, akoby ju chcel chrániť a zaujal bojový postoj pre prípadnú konfrontáciu s Falcynom. Medea mu za to pripočítala body k dobru. To, že mu záležalo na Brogan a jej bezpečí vypovedalo v jeho prospech.
Ale ešte nebude vynášať finálny rozsudok.
Dokonca aj v kreténoch sa z času na čas prebudí svedomie.
Bol extrémne vysoký a pekný, mal tie isté sošné a ohromujúce črty tváre, ktoré boli príznačné pre všetkých adoni. Pravda, z veľkej časti to bolo preto, lebo každé adonské dieťa, ktoré bolo vyhodnotené ako „nedostatočné“ ich matky opustili a nechali zomrieť. Alebo ho podvrhli do ľudského sveta, aby sa staralo samé o seba, netušiac o tom, z akého sveta pochádza.
Hej, fey a démoni toho mali veľa spoločné.
Takmer jej bolo toho chlapa ľúto, napriek tomu, že bol taký pekný, s tými svojimi dlhými zvlnenými čiernymi vlasmi a očami natoľko zelenými, až takmer žiarili diabolským ohňom.
Podľa jeho predátorského postoja bolo zrejmé, že vie bojovať, a nebojí sa krvácať.
Ale ako Medea preskakovala pohľadom z neho na Brogan uvedomila si, že sú ich črty veľmi podobné. Nielen preto, lebo boli obaja fey a mali zašpicatené uši...
„Povedal som Brogan, aby vás sem priviedla, pretože som sa s vami chcel porozprávať.“
Pohľad na Falcynovu tvár napovedal, že keby v tejto chvíli disponoval svojím dračím ohňom, Brandor by na mieste zhorel na uhoľ. „Čože?“
Brandor stuhol a sledoval, či sa neobjaví nejaký náznak prichádzajúceho útoku. „Viem, že mi neveríte. Nemáte na to žiaden dôvod, ale Blaise vám môže dosvedčiť, že som sa roky zúčastňoval tých najtajnejších Morganiných porád.“
„To je pravda. Tak prečo si teda tu, a nie zaborený v niektorej časti jej tela, kde zvyčajne žiješ?“ Blaise tie slová takmer zavrčal.
Brandorove oči zaiskrili hnevom, ale obdivuhodne ho zvládol. „Prichytili ma, keď som sa snažil prepašovať kľúč od portálu mojej sestre. Morgana mi nedala príležitosť čokoľvek vysvetliť, rovno dostala jeden z jej záchvatov zúrivosti a vyhostila ma sem.“
Zdalo sa, že táto novinka Blaisea šokovala.
„Kto je tvoja sestra?“
Medea sa zasmiala nad Falcynovou otázkou, nemohla uveriť, že nezbadal, čo bolo zrejmé – a pritom bol vo všetkých ostatných prípadoch všímavý pozorovateľ. „Brogan.“
„Brogan?“ povedali Urian, Blaise a Falcyn naraz.
Brandor vytreštil oči na Medeu. „Ako si to zistila?“
Ukázala na nich dvoch. „Je to zjavné. Ste si veľmi podobní. A keď ťa objala, nebolo to ako keď objíma svojho chlapca alebo milenca. Ste dvojčatá?“
Brogan konečne od neho odstúpila. Vrhla rozpačitý pohľad smerom k Blaiseovi. „Áno. Povedala som ti, že som mohla dopadnúť omnoho horšie. Život môjho brata je stokrát horší, než môj a mojich sestier dokopy. Aby ma Bran ochránil od ich osudu, vzdal sa v puberte veľkej časti svojej moci – a presunul ju na mňa, aby som bola silnejšia a mala väčšiu cenu.“
Brandorove oči potemneli smútkom. „Dlho som sa snažil Ro pomôcť. Ale Morgana neznesie, aby bol v jej kruhu alebo na jej dvore posol smrti. A ako Ro povedala, mne už zostala len veľmi malá moc. Akonáhle som sa dopočul, že ste boli vtiahnutí do jej ríše vedel som, že toto je jediná šanca, aká sa nám naskytne, aby sme jeden druhému pomohli a oslobodili ju.“
„Takže, o čom si s nami chcel hovoriť?“ Medea chcela, aby prešiel k veci a nezaoberal sa nepodstatnými detailmi.
„Morgana uzavrela dohodu s Apolónom. Idú po bohyni Apollymi a majú v úmysle využiť jej armádu charontov, aby zabili Acherona a prevzali Myddangeard a Olymp.
To bolo všetko v úplnom poriadku, až na jednu vec.
Jej ľudí.
„A čo daimoni, ktorí chránia Apollymi?“
„Apolón zoslal mor, ktorý ich má zabiť a gallu, ktorí ich majú potrestať za rebéliu proti nemu.“
Nuž, to vysvetľovalo tú neznámu chorobu, ktorá preriedila ich rady. Nečudo, že ju nevedeli poraziť. Nech ide za to jej starý otec do pekla! To sa nad nimi nikdy nezľutuje a nenechá ich na pokoji?“
„Prečo chcú môj kameň?“ opýtal sa Falcyn.
„Je to jediná vec, ktorá ich môže zastaviť. Gallu potrebujú dračí kameň, aby opravili dosku tvojho brata. Hadynov poklad je očividne nejaký druh kľúča, ktorý potrebujú, aby oslobodili svoje dimme sestry.“
Výraz na Falcynovej tvári napovedal, že je to oveľa viac než len to, ale nekomentoval to. „Nech sa niekam strčia.“ Pokrútil hlavou. „Nebudem pomáhať ani jednému z nich.“
Brandor naňho zdvihol obočie. „Ani aby si zachránil svoju sestru?“
Do Falcynových očí sa vrátila chladná nenávisť, z ktorej Medee tuhla krv v žilách. „S týmto nezačínaj.“
Brandor pozrel na Brogan. „Nikdy by som nikoho takto kruto nepodpichoval. Rodina by nemala byť predmetom výmenného obchodu. Ale presne tým ťa budú držať v hrsti a použijú to proti tebe, ak neurobíš, čo chcú. Preto som povedal Ro, aby vás sem priviedla. Viem, kde je Sarraxyn, a vezmem vás k nej, ešte než jej ublížia, aby ťa dostali.“
„A aká bude cena?“
Chytil za ruku svoju sestru. „Už ste ju zaplatili. Oslobodili ste moju sestru z jej ríše a priviedli ju sem ku mne, kde ju môžem chrániť pred jej pánom. Pomôžem ti oslobodiť tú tvoju. To je to najmenej, čo môžem urobiť.“
Blaise pokrútil hlavou. „Blbosť. Neverím ti.“
Brogan zrumeneli líca. „Môžeš mu veriť, Blaise. Je to dobrý muž.“
„Neverím nikomu, kto spáva s Morganou.“
„Hovorí mandrak, ktorý slúžil Kerriganovi,“ poznamenal Urian sarkasticky.
Blaise konečne skrotol a odkašľal si. „Dobrá poznámka... niečo na tom bude.“
Urian s povzdychom prešiel po členoch ich malého zhromaždenia. „Hej, myslím, že nikto z tejto skupiny nemá nárok súdiť ostatných za ich minulé skutky.“
Medea to nekomentovala, najmä preto, lebo mal pravdu. Každý z nich v určitej chvíli slúžil zlu.
Pravda, ona a Brogan boli jediné, ktoré v tom pokračovali dodnes.
Ale aj tak...
„Toto je všetko pekné, ale nemali by sme zabúdať na to, že Urian a ja tu nie sme na dovolenke. Potrebujem tvoj dračí kameň, Falcyn. Stále je tu mor, ktorý sa šíri medzi mojimi ľuďmi. Nemôžem sledovať, ako moji rodičia a najlepší priateľ umierajú. Už som zažila dosť smrti a nechcem zažiť ďalšiu.“
Brandor sa na ňu zamračil. „Ty si Strykerova dcéra?“
Svojou otázkou v nej okamžite vzbudil ostražitosť a uviedol ju do stavu pohotovosti. „Ako to vieš?“
„Od Morgany a Apolóna. Ako som povedal, zúčastňoval som sa Morganiných najtajnejších porád. Slovo brevalaer je feyský výraz pre nič. Čo je presne to, za čo ma považuje. Preto si nikdy nerobila starosti s tým, čo vidím alebo počujem, nakoľko neverila, že by som to mohol použiť proti nej.“
Falcyn pozrel na Brandora a zúžili sa mu oči. „Koľko si toho počul?“
„Všetko.“
Blaise prikývol. „Väčšinu času ho držala ho doslova na reťazi, pripútaného k jej trónu alebo posteli. To môžem dosvedčiť.“
„Nuž, ak teda toľko vieš, máš nejakú predstavu, prečo sa v tejto chvíli nedokážeme premeniť na drakov?“
„Nie, ale viem jedno: ak si s Narishkou uzavrel dohodu a podrazil si ju, usporiadajú na teba hon.“
„Čo za hon?“
„Už si niekedy počul o strykyn?“
Medea sa s tým pojmom ešte nestretla, ale plameň, ktorý vzbĺkol vo Falcynovych oceľovomodrých očiach napovedal, že už mal tú česť a že sa mu toho dostalo viac než dosť.
„Pár som ich zabil.“ Ó áno, jeho hlas bol sotva viac než zúrivé zavrčanie.
„To za tebou pošlú... spolu so všetkým, čo dokážu podplatiť.“
Medea čakala na vysvetlenie, ale nezdalo sa, že by túžili spolupracovať. A tak ich trochu postrčila. „Čo je to strykyn?“
Falcyn jej venoval chladný pohľad. „Deti Stryx.“
„Vodnej čarodejnice?“
Prikývol. „Áno, a po nich bol pomenovaný tvoj otec. Zúrivé dravé vtáky, ktoré kedysi slúžili Áresovi v jeho väčších bitkách. Sú to čierne bojové sovy s červenými krídlami a zlatými zobákmi, ktoré žijú na okraji Hádovej ríše a živia sa dušami zatratených a zdochlinami zbabelcov.“
Ktoré cestovali v kŕdľoch a dokázali vyhladiť celé armády...
Zalapala po dychu. Bola to stará legenda, ktorou ju strašila jej matka, keď chcela, aby poslúchala. No keďže bola atlantská apollitka, nepoužila ich pravé mená, ale označovala ich ako grécke bojové vtáky. „Jeho cenné vtáky, ktoré odkojil na krvi neposlušných nemluvniat a detí?“
„Hej. Keď idú do boja, premenia sa na obrovských bojovníkov s vážnymi problémami udržať na uzde svoj temperament. Sú to takí popudliví bastardi, že ešte aj ja popri nich vyzerám priateľsky.“
Toto by fakt rada videla.
Urian zahrešil. „Apolón ich zrejme zajal, keď porazil Áresa a ostatných a prevzal Olymp.“
„To je aj môj odhad. Zrejme máme šťastie.“ Falcyn zanadával popod fúzy. „Dočerta. Naozaj musíme odtiaľ tie ich zadky dostať čo najrychlejšie preč.“
Super. Medea cítila, že jej zase začína v hlave pulzovať bolesť. „Ako ich porazíme?“
Brogan si založila ruky na hrudi. „Plody jahodovca ich dokážu paralyzovať.“
„Dobre vedieť.“ Medea sa poobzerala po čiernej krajine, v ktorej žiaľ jahodovce nerástli. Škoda, že nie sú alergické na hnusné šedé kríky...
„Nejaké ďalšie tipy?“
Brandon chvíľu uvažoval. „Mäso ich dokáže rozptýliť. Môže byť aj surové. Ale ak vás chytia, už im neuniknete.“
„Nádhera.“
Falcyn posmešne odfrkol. „Vyrežte im srdcia. Odseknite hlavy. Spáľte ich. A skvelé je, že chutia ako kačka a človek sa nimi celkom zasýti, ba priam prepchá.”
Medea nad Falcynovou suchou poznámkou zdvihla obočie. „Ešte raz?“
„Pýtala si sa ako ich zabiť. U mňa funguje toto. Som drak, veď vieš.“
Sarkasticky sa zasmiala a povzdychla si. „Naozaj si divoký až na kosť, čo?“
V jeho očiach sa objavilo svetlo, ktorému celkom nerozumela. „Od chvíle, keď som sa vykľuval z vajca, robili všetci okolo mňa, čo mohli, aby ma zabili, z takého či onakého dôvodu. Počnúc mojou vlastnou matkou. Takéto prostredie ťa nenaučí láske k blížnemu ani k dôvere. Akurát ťa naserie.“
Svojou drsnou úprimnosťou jej umožnil nazrieť do jeho vnútra, a jej sa z toho stiahlo hrdlo.
Nech bolo hocijako zle, nech bol k nej život akokoľvek tvrdý a neúprosný, vždy mala útočisko v láske svojej matky. Nedokázala si predstaviť, aké je to byť taký sám, ako bol on. Aké je to byť odkázaný iba sám na seba.
A hoci ju smrť jej rodiny stále prenasledovala, bol čas, kedy s nimi bola neskonale šťastná. Bolo to šťastie, aké si Falcyn vôbec nedokázal predstaviť.
Z toho pomyslenia jej neuveriteľne bolestne zovrelo hruď. Ako to, že sa stále drží, keď mu všetko vzali?
V tej chvíli v ňom uvidela to, čím naozaj bol.
Ten, čo prežil. A to doslova a do písmena.
S chladným výrazom, o ktorom vedela, že je iba maskou, ktorá ho mala chrániť, sa otočil k ostatným. „Blaise? Dokážeš odtiaľto otvoriť portál?“
„Môj kľúč funguje iba v Avalone. Môj otec to tu uzamkol, aby sa odtiaľto nič nedostalo a nik neprišiel na to, že stále žije. Ale nemal by byť problém nájsť ho a prehovoriť, aby nás pustil. Hoci... naposledy, keď som tu bol s Varianom a požiadal som ho, aby nám otvoril, dosť vystrájal. Je možné, že bude ľahšie presvedčiť ho, aby nám dal obličku, než kľúč.“
Brandor sa zamračil. „Tvoj otec?“
„Emrys Penmerlin.“
„Tvoj otec?“ zopakoval. „Ten bastard?“
„Hej, pozor na jazyk! Žiadne sprosté reči o mužovi, ktorý sa ma ujal a zachránil mi život. Vďačím mu za všetko.“
No z Brandora sa aj tak valili slová, ako keď začne fučať prefúknutá pneumatika. Bolo to vskutku pôsobivé.
Jedna jej časť mala nutkanie zapchať mu výpust skôr než exploduje.
No po pár sekundách sa dal znova dokopy. „Nuž, dlžíme mu vďaku za tie rozkošné pasce, ktoré tu všade nastražil. Takže vás všetkých upozorňujem, aby ste dávali pozor, kam stúpate, a mali uši aj oči na stopkách. Neustále.“
Blaise sa silene zasmial. „V tom sa nemýli. Môj otec sa trochu nechal uniesť, keď túto oblasť zapĺňal desivými vecami.“ Rozpačito sa poškrabal na krku. „Rozhodne nechcite spadnúť do jamy zúfalstva.“
Medea sa zamračila. Naozaj myslel vážne, čo práve povedal? „Kto... čo?“
Blaise po nej blysol nervóznym úsmevom. „Je v nich plyn, z ktorého budeš v neuveriteľnej depresii a budeš sa navážať do všetkých naokolo. Hoci... Merewyn bola celkom zábavná, keď do jednej spadla – minimálne na chvíľu. No aj tak bude najlepšie, ak sa im vyhnete.“
„Jasnačka. Čo ďalšie?“
„Stojatá voda,“ povedal Brandor namrzene. „Keď sa jej dotknete, exploduje.“
„Och áno.“ Blaise sa uškrnul. „Na tú som zabudol.“
Brandor odfrkol. „Kiežby som mohol aj ja. Ja som sa našťastie o nej dozvedel vo chvíli, keď sa z nej tesne predo mnou pokúsil napiť zajac. Aspoň mi z toho kvaplo zajačie ragú.“
Medea nad jeho nezvyčajným humorom zmraštila nos. Aj keď treba povedať, že oceňovala jeho schopnosť meniť citróny na citronádu, alebo v tomto prípade zajaca na zajačie ragú.
Brandor bez ustania chrlil ďalšie varovania. „Merlin tu v podstate ovláda všetko, okrem sýlf, ktoré ho z duše nenávidia. A nás tiež. Takže znova, vyhnite sa vode, pri ktorej by mohli žiť vodné sylfy – vrátane hlbokých mlák – a stromom, kde sú stromové sylfy, nakoľko tie mrchy nenávidia mužov a len tak pre zábavu im trhajú končatiny.“
„A taktiež na vás môžu zaútočiť skaly.“ Blaise po nich blysol ďalším úškrnom.
„Robíš si zo mňa srandu?“ Urian bol zhrozený.
„Nie. Mnohé z tunajších skál sú goyle kamene.“
„Kto? Čo?“ opýtala sa znova Medea.
„Zárodky chrličov. Nie sú veľmi bystrí, ale sú to kamene a útočia v skupinách. Takže nezakopni o kameň, má zrazu nový význam.“
Prečo ju to neprekvapovalo? Žiť tu bolo rovnakou výzvou, ako bývať v Kalosis – ktorý bol atlantským peklom, kde ste sa museli vyhýbať všelijakým strašidelným veciam. Veciam ako hladní charontskí démoni a jej rodičia. „Rozkošné.“
„A hlavne si dávajte pozor na SÚŠ.“
Medea pozrela dole a prestúpila z nohy na nohu. Prešla ňou vlna znepokojenia. „Akože na zem? To myslíš vážne? Prečo? Čo nám urobí?“
„Nie súš. SÚŠ.“ Zdôraznil to slovo akoby v tom mal byť rozdiel. „S-Ú-Š. Súžiace šepoty. Sú to tiene, príbuzné sharocov. Načiahnu sa po tebe z tieňov, schmatnú ťa, keď to najmenej čakáš a vysajú z teba život. Najprv ich necítiš. Len taká malá úzkosť, že nezvládneš dokončiť to, čo robíš. A ani sa nenazdáš a si paralyzovaný pochybnosťami. Neschopný nič urobiť a vydaný napospas ich tesákom. Akonáhle ich do teba zaboria... si ich. Vlastnia ťa a ty si mŕtvy.“
Medea neveriacky pozrela na Uriana. „A oni si dovolia nazývať daimonov popravčou čatou? To nemyslia vážne! My aspoň dávame ľuďom rýchlu bezbolestnú smrť. A možnosť sa brániť. Neprichádzame od chrbta.“
Pokrčil plecami. „Čo odo mňa chceš počuť? Sú to tiene. Nikto sa nebojí tieňa – leda tak v rozprávke o Petrovi Panovi. No tmy sa bojí každý. Okrem toho, v tieňoch číhajú len zbabelci a zlodeji. Loviť v tme, ktorá je živnou pôdou pre reálne hrozby a nakopávať zadok ozajstnému zlu, to chce skutočného bojovníka. Nie nejakého úskočného zbabelého sráča.
Falcyn odfrkol. „Odtiaľ pochádza príznačné pomenovanie zverolovci, ktorým označujú mojich bratov.“
Pretože slovom zver sa zvykla označovať desivá bytosť. Takže zverolovci sú lovci, ktorí lovia to, čoho sa ľudia obávajú a nemajú strach nakopať tomu zadok, keď na to natrafia.
A keď už hovoríme o veľkom zle... „Takže, kde nájdeme tohto merlina?“
„Otec!“
Falcyn sa pri Blaiseovom nečakanom zvolaní strhol. Niežeby mu to Medea mala za zlé. Jej uši tie škrekľavé decibely tiež nijako nenadchli.
Na krik, z ktorého tuhla krv v žilách, neprišla žiadna odpoveď.
Blaise naklonil hlavu a načúval. „Divné.“
„Čo?“
„Môj otec mi vždy odpovie.“ Odstúpil, priložil si ruky k ústam a zakričal hlasnejšie. „Otec? Nimue?“
Zase nič.
Ani šuchnutie, dokonca ani od zvierat. Teraz, keď si to všimla, jej to prišlo vskutku veľmi zvláštne.
Medea mala už znova zlý pocit. Niečo bolo zle. Cítila to v kostiach.
Blaise bez slova zamieril k stromom. „Sylf?“
Medea zvedavo vykročila za ním, smerom k lesu. Ešte nikdy nevidela ozajstného sylfa. Počula o nich len príbehy a legendy.
Ale keď ožil jeden z pokrútených stromov s červenými listami, začala pochybovať o ohromnej kráse, ktorou mali oplývať.
Autor príbehov o sylfoch si zrejme trochu prifarbil fakty.
Myslela si, že je voči nim len predpojatá, až kým Blaise s nadávkou neuskočil.
„Čo je?“ opýtal sa Urian.
Sylf sa začal meniť a nadobúdať podobu krvácajúceho démona. Blížil sa k nim a pritom nadával a syčal.
Blaise zbledol a potom schmatol Brogan, aby ju odtiahol preč od stromu. „Je to gallu! Utekajte!“