Pri záblesku ostrého svetla sa Illarion otočil. Očakával, že uvidí Maxisa, ale miesto neho sa objavili dve dráčatá.
S výkrikom úľavy sa k ním Seraphina rozbehla a z celej sily ich objala. Chlapec začal okamžite protestovať, že mu ubližuje.
„Je to v poriadku, mama,“ vydýchol, keď si oprel líce o temeno jej hlavy. Bol oveľa vyšší než ona, rovnako ako Max. „Sme v poriadku. Je to dobré.“
Illarion si v tom nebol taký istý. Chlapec bol pokrytý krvou a modrinami. Jeho prosté šaty boli celé dotrhané a špinavé.
S roztraseným dychom sa Seraphina odtiahla, aby preskúmala dievča. Aj jej tunika a nohavice boli roztrhané a pokryté krvou, rovnako ako oblečenie jej brata.
„Hadyn ich ku mne nepustil,“ rýchlo ju uistila, akoby vedela čítať matkine myšlienky.
„Len tak-tak.“ Zatackal sa a spadol na podlahu, kde sa so skríženými nohami posadil. Prehrabol si rukou svoje krátke gaštanové vlasy a vyčerpane vydýchol. Keď sa dotkol dlaňou svojej dobitej tváre, od bolesti ním myklo. Pozrel na ňu a rozkošne sa zamračil. V tej chvíli vyzeral úplne ako Max. „Kde to sme?“
Seraphina na jeho chrapľavú otázku neodpovedala. Prekračila jeho nohy a obzerala sa po Maxisovi, kedy sa k ním pripojí. Už dávno tu mal byť. „Kde je váš otec?“
„Vedela som, že je to on!“ dievča udrelo brata, ktorý bolestne zmraštil tvár a jemne ju odstrčil preč, aby to nezopakovala. „Hovorila som ti to!“
„Nie, nehovorila.“
Dievčina ignorovala jeho hnev a so smútkom v očiach pozrela na Seraphinu. „Zaútočili na neho, a tak nás sem teleportoval, zatiaľ čo s nimi bojoval. Nemyslím si, že sa mu podarilo dostať sa odtiaľ a ísť za nami..“
Blaise zanadával a Illarion tiež.
Ja ho zabijem!
Až vtedy si deti uvedomili, že v miestnosti nie sú len s matkou. Dievča sa stiahlo a Hadyn vyskočil, aby sa postavil medzi strýkov a jeho sestru.
Aj keď vzhľadom na to, aký bol zúbožený, by toho teraz veľa nezmohol. Jedine tak padnúť na zem a strhnúť ich pritom so sebou, ak by na na ňu chceli zaútočiť.
Sera pustila Edenu, jemne objala Hadyna okolo pása a odstrčila jeho obrovské dospievajúce telo nabok. Pohladila ho po chrbte a pyšne sa na neho usmiala, aby mu ukázala ako veľmi oceňuje jeho starostlivosť. „Edena, Hadyn... zoznámte sa s vašími strýkmi Blaiseom a Illarionom.“
„Ahoj.“ Blaise kývol smerom k stene.
Hadyn, zmätený tým gestom, sa zamračil.
Illarion ich všetkých ignoroval. Kašľať na zdvorilosti. Potrebujeme priviesť späť Maxa. Kde sa nachádza?
Hadynov zachmúrený výraz vystriedal šok. „Myslí si ešte niekto ďalší, že je divné, že jeden strýko nevidí a druhý nehovorí? Má to nejaký zvláštny dôvod?“
Blaise doňho vyslal mierny elektrický výboj a Hadyn zjojkol. „Opatrne šteňa. Nepotrebujem zrak na to, aby som ti vyprášil zadok. A čo sa hlasu týka, Illarionovi ešte ako mláďaťu idiotskí ľudia vyrezali hlasivky, aby mu zabránili chŕliť oheň. Buď rád, že si sa takým nedostal do rúk.“
Okamžite sklonil hlavu. „Prepáčte mi to. Nechcel som ani jedného z vás uraziť. Som necitlivý idiot, ktorého mozog občas nestihne skontrolovať, čo vypúšťa z úst, zvlášť keď som zranený. Ak vám to trochu pomôže, behom posledných dvadsiatichštyroch hodín sa ma pokúsili zjesť traja démoni, tucet arkadiánov zo mňa chcelo vytĺcť dušu a sestra svojim krikom rozdrásala moje ušné bubienky až do krvi. Som si istý, že som pri tom všetkom stratil aj nejaký ten testosterón. Určite som prišiel o zasraný kus hrdosti a dôstojnosti.“
„Hadyn! Dávaj si pozor na ústa!“
„Prepáč, mami.“
Seraphina zavrtela hlavou a zvesila zo steny Maxisov bojový meč, ktorý visel pri dverách.
Keď sa zberala na odchod, Illarion ju chytil. Čo to robíš?
„Ty a Blaise postrážte deti. Idem pre Maxa.“
„To rozhodne nie je dobrý nápad.“
Seraphina sa obzrela cez rameno a zbadala v otvorených dverách stáť Fanga. „Čože?“
Fang vošiel do miestnosti s tmavovlasým arkadiánskym sentinelom. Tak toho už Illarion fakt dlho nevidel.
Bol oblečený v stredovekej zbroji a žltom plášti, a vlasy mal vzadu zopnuté šnúrkou. Vyžarovala z neho aura vznešenosti, divokosti a arogancie, kvôli ktorej by mu Illarion najradšej jednu vrazil. Kým väčšina sentinelov skrývala svoje značky na tvári pomocou mágie, jeho boli dobre viditeľné.
Fang na nich kývol. „Seraphina Drago, zoznám sa so Sebastianom Kattalakisom, arkadiánskym princom.“
Illarion pohŕdavo odfrkol. A teraz máme padnúť na zadok, Fang? Kurva, veď aj ty si Kattalakis. Keď sa to tak vezme, Illarion bol tiež oficiálne Kattalakis. Dokonca viac, ako ktorýkoľvek z nich.
Sebastian po jeho drzej poznámke arogantne zdvihol obočie. „Áno, ale môj starý otec bol syn kráľa. Pravý apollitský dedič, ktorý sa narodil kráľovnej Mysene.“
No to sa pozrime, Vaše Veličenstvo. To je ale modrá krv! Nechceš k tomu titulu ešte Rád Zlatej varešky?
Blaise predstieral záchvat kašľa. „Ospravedlňte ma. Začínam mať pocit dejavu s Kerriganom. Mal by som odísť skôr, ako začnú lietať veci.“
Nie, ja som ten, čo odchádza. Môj brat ma potrebuje a je tu zrazu príliš vydýchaný vzduch.
„Počkaj!“ prikázal Sebastian tónom, ktorý spôsobil, že sa Illarionova pekná tvár skrivila od hnevu. Podľa jeho výrazu bolo jasné, že si Sebastian koleduje o pár zlomenín. Prípadne popálenín. „Prišiel som varovať Fanga a povedať mu, čo sa deje. Pred pár minútami mi bolo doručené predvolanie od môjho bratranca, aby som sa zúčastnil mučenia Dračieho preklatia, ktoré zadržal.“
Pri jeho slovách Seraphina zalapala po dychu.
Prečo si prišiel sem?
Nad Illarionovou agresívnou otázkou Sebastian len pokrčil ramenami. „Myslel som, že by ste možno chceli požiadať Savitara, aby to zastavil. Ako limani ho Fang môže kontaktovať. Ja nie. A keďže aj ja som pretrpel mučenie, nemienim ho tolerovať na iných. Nikdy. Považujem to za nechutné a nehodné oboch našich rás.“
Illarion na nich civel. Čo ste urobili? Vyvesili ste po okolí plagáty s jeho fotkou? Tisíc rokov bol Max skrytý a v bezpečí. Uprel nepriateľský pohľad na Seru. Si späť v jeho živote sotva päť minút a celý jeho život sa obráti na ruby. Každý už vie, kto je a všetci na neho útočia. Musíš mu zničiť život zakaždým, keď sa k nemu priblížiš?
„To nie je fér!“
Nie, nie je! Previnil sa voči tebe len tým, že sa ťa snažil ochrániť. Bol by som rád, keby si mu spravila láskavosť a nechala ho na pokoji skôr, ako ho zabiješ.
Blaise zalapal po dychu. „Illarion...“
Nie, braček. To, čo som povedal, je pravda. Všetci si to myslíme, len ja som to povedal nahlas. Som na smrť unavený z toho, ako sledujem môjho brata krvácať kvôli nej.
Seraphina k nemu vykročila, aby mu tie slová napchala do krku. Skôr ako to však spravila, zaznela spoza závesu hlasná rana.
Všetci stuhli.
Ako na povel sa naraz otočili za zvukom. Spoza závesu sa ozvalo podráždené frflanie, záclona sa mierne odtiahla a vyletela odtiaľ oválna vec. Mokrý a lepkavý predmet preletel miestnosťou a pristál na dlážke. Potom sa ešte pár centimetrov kotúľal, až napokon zostal nehybne ležať.
Keď Edena zbadala, že to je odtrhnutá ľudská hlava, vykríkla a priskočila k svojmu bratovi.
Vzápätí sa spoza závesu vynorila obrovská, ostňami pokrytá dračia hlava so suchým úškrnom. „Prepáč, láska. Neuvedomil som si, že tu niekto je.“ Pri pohľade na Sebastiana zdvihol jedno obočie. „Dúfam, že to nebol tvoj kamarát. A ak bol, čert ho ber. Bol to hajzel. Má tu niekto extra veľkú zubnú niť? Mám medzi zubami zachyteného arkadiánskeho drakobijcu. Vskutku odporná chuť. A aby si vedel, Illarion, mýlil si sa. Nechutia ako kura. Skôr ako tri dni hnijúci zadok.“
Blaise a Fang vybuchli do smiechu. Sebastian vyzeral dotknuto. Hadyn a Edena zalapali po dychu.
„Keby som to povedal ja, mal by som navždy zaracha.“ zašepkal Hadyn sestre.
„Hej, mal by si. Na to nezabúdaj.“ Seraphina pokrútila hlavou a vykročila ku Maxovi, aby sa uistila, že je v poriadku.
Bola taká rozrušená, že ani nedokázala prehovoriť. Miesto toho klesla na kolená a objala ho. Držala ho v pevnom objatí, s jej lícom opretým o jeho srdce. Jednou rukou ho objímala okolo krku a druhú, ktorú mala pod jeho ramenom, ho stískala tak pevne, že si nebol istý, či ho ešte niekedy pustí.
Totálne šokovaný Max si vymenil pohľad s Illarionom. Pomoc?
Prvýkrát sa na ňu Illarion pozeral inak ako s pohľadom plným nenávisti.
Len ju drž, Max. Musí cítiť, že si naozaj živý a zdravý. Ženy to občas potrebujú.
Max prikývol. „Arkadiánom nebude dlho trvať, kým ma sem vystopujú. Budú požadovať moje vydanie, Fang..“ Keďže bol Dračie prekliatie, zákony Útočiska sa na neho nevzťahovali. Bol jediná bytosť, ktorej legálne mohli odmietnuť azyl. Toto rozhodnutie bolo plne v moci majiteľov.
„Ak miesto mňa ochrániš moju rodinu – sú v tomto úplne nevinne – odlákam ich od tvojich dverí. Potrebujem len chvíľu, aby som polapil dych a zobral si pár vecí. Sľubujem, že nezatiahnem Útočisko do môjho bordelu.“
Fang si vložil ruky do vreciek a odfrkol. „Chlape, nech ťa ani nenapadne takto ma urážať Môžu pobozkať moju chlpatú vlčiu riť, ktorú by mi Aimee stiahla za živa z kože, keby som im ťa vydal. Rodinu chránime.“ Odmlčal sa. „No možno okrem Furyho. Nie som na neho nejako extra naviazaný. Ale aj tak by si ho nechali, len kým by neotvoril ústa. Potom by mi ho vrátili expresnou zásielkou. Je v tomto ako bumerang, vždy sa vráti.“
Illarion sa zasmial na jeho kyslom tóne. Dobre vedel, že sú to len plané reči. Fang by za svojho brata dal aj život.
„Ver mi, že takéto problémy nechcete.“
Fang prešiel pohľadom po ostatných drakoch v miestnosti. „Bol si jeden z prvých obyvateľov, ktorých Peltierovci ubytovali, keď otvorili Útočisko. Keď Eli a jeho svorka pomocou ich čarodejnice založili oheň v bare, bol si to ty, kto zachránil Aimee, Deva a Cherifa pred smrťou v plameňoch. Rovnako si zabránil tomu, aby sa oheň rozšíril do domu Peltierovcov, kde by uväznil ostatných, ktorí tam spali. Vrátane temného lovca, ktorý tam bol uväznený denným svetlom. Tie všetky príbehy dobre poznám. Bratku, v Útočisku nie je jediný menič, ktorý by za teba nebojoval. Neviem, čo sa pred rokmi naozaj stalo, prečo ťa označili, a je mi to vlastne jedno... Ten, koho poznám, si ty. A ak si ho zabil, zaslúžil si to. Takže môžeš zostať. Ak budú takí hlúpi, že zaútočia, zoznámim ich s barom plným hladných Charonťanov, ktorí by si radi pochutili na dračom mäsku..“ Pozrel na hlavu na podlahe. „A na rozdiel od teba im je jedno, či bude chutiť ako kura alebo nie.“ Poškrabal si bradu. „Chápeš ten vtip, však? Lebo sa mi ho fakt nechce vysvetľovať.“
Sebastian si prešiel rukou po čele a pomaly vydýchol. „Dúfam, že vieš, čo robíš, vlk.“
Fang sa zamračil. „To ma nepoznáš? Samozrejme, že vôbec netuším, čo robím.“
Max ignoroval Fangovu nevrlú poznámku a povedal Sebastianovi: „Choď za tvojím Regisom a povedz mu, že vyzývam tých, ktorí uniesli a väznili moje dráčatá. Chcú Dračie prekliatie? Ja chcem ich hlavy. Vo férovom súboji. V kruhu.“
„Nie!“ zaúpela Seraphina.
„Nie?“ prekvapene na ňu pozrel Max.
„Ja ich chcem zabiť.“
Usmial sa na ňu. Toto bola jeho dračia milá. Divoká až na kosť. „Neskoro. Ja som ich vyzval prvý.“
„Ja som ich porodila. Mne by mala pripadnúť tá česť pomstiť sa za ne.“
„Ak by nedopadlo tak, ako chceme, budem radšej ak stratia toho rodiča, ktorého nepoznajú, než toho, na ktorého sú naviazaní.“
„Uprednostnila by som, keby sme nestratili žiadneho. Bez urážky,“ povedala Edena.
Hadyn prikývol na súhlas.
„Som za jedno s deťmi,“ usmial sa Blaise.
Sebastian to ignoroval a pozrel na Fanga. „Ak chceš, aby som odovzdal výzvu, spravím to. Ale strážte si chrbát. Mám z toho zlý pocit.“
Fang si povzdychol. „Budeme. Pozdrav odo mňa Channon.“
Sebastian im kývol hlavou a zmizol.
Max si povzdychol. „Gallu a ani tie dve svorky, čo po mne idú, nedajú pokoj. Toto je krvná pomsta, ktorá sa ťahá storočiami. Potrebujem dostať deti niekam mimo ich dosahu.“
Blaise prikývol, pretože pochopil, kam Max mieri. „Mám ich zobrať do Avalonu?“
„Áno, prosím. To je jediné miesto, kam sa nedostanú.“
Hadyn a Edena okamžite začali protestovať.
„Váš otec má pravdu. Je to len na pár dní, sľubujem. Choďte s vaším strýkom a čoskoro po vás prídeme.“
Keď boli na odchode, Max Blaisea zastavil. „Povedz Merline, aby sa nestrachovala. Nezabudol som na svoju prísahu ani na svoje povinnosti. Ak by som padol, opatrovníctvo prejde na Illariona, a po ňom na teba.“
Zamračil sa. „Nie na Hadyna?“
Max pokrútil hlavou. „To by som mu nikdy nespravil. Tá kliatba je príliš silná.“
„A preto to dávaš nám. Ďakujem braček.“
Max sa rozosmial. „To je odplata za všetky tie roky pekla, ktoré ste mi pripravili.“
Blaise zvážnel. „Poviem jej to. Buď opatrný.“
„Aj ty.“ Dal Edene bozk na líce a ešte raz objal Hadyna.
Seraphine trvala rozlúčka dlhšie. „Prídem si po vás skôr, než sa nazdáte. Ľúbim vás. Dávaj pozor na sestru.“
„Budem.“ A boli preč.
Keď sa Seraphina ocitla iba s Maxom a Illarionom, pocítila zvláštnu prázdnotu. Tak dlho bola matkou, že úplne zabudla, aké je to byť sama. Nemusieť stále kontrolovať, či sú jej deti v poriadku a nič zlé sa s nimi nedeje.
A teraz...
„Musíme sa pripraviť na vojnu.“
Maxis prikývol.
Illarion podišiel k hlave, ktorá ležala na podlahe. Postarám sa o toto. Zabalil ju do trička. Posmutnel a jeho pohľad sa stretol s Maxovým. Mrzí ma, že som ťa do toho zatiahol. Potom sa pozrel na Seraphinu. A mrzí ma, že som bol celý čas na teba hnusný. Nie si to ty, kto s Maxom vyjebal a zničil mu život, pani moja. To ja. A prisahám vám obom, že nenávisť, ktorú cítim voči sebe, už nebudem prenášať na vás. Prosím, odpusťte mi.
Keď sa Illarion začal zberať preč, Max ho chytil za ruku. „Čo sa mňa týka, nemáš sa za čo ospravedlňovať.“ Uškrnul sa na neho „Ale ako som už povedal, mohol by si byť trošku milší k mojej družke.“
Mučivá bolesť v Illarionovom pohľade bola ohromujúca. Ako sa dokážeš na mňa pozerať bez nenávisti? Bez toho aby si ma obviňoval alebo preklínal za to, čo som ti spôsobil?
Max pohladil Illariona po jeho dlhých vlasov a uprene sa mu zahľadel do očí, aby jeho brat videl, že to myslí úprimne. „Myslíš, že by bol môj život bez teba lepší? Naozaj? Povedzme, že by sa toto nestalo. Že by som zostal čistokrvný drakomas. Kde by som bol teraz? Niekde sám, v jaskyni, presne ako si bol ty v Glastonbury. Máš pravdu Illy. Si skutočne poriadny bastard, že si ma tohto osudu ušetril. Asi by som za to mal z teba vymlátiť dušu.“
Illarion si odfrkol. Nenávidím ťa.
Max s úsmevom potiahol Illariona za vlasy a pustil ich. „Tiež ťa nenávidím.“
Potom si Illarion pritiahol Maxa do pevného objatia a chvíľu ho tak držal.
Keď konečne ustúpil, nevedel sa mu v rozpakoch pozrieť do očí. Skontrolujem ostatných. Myslím, že vy dvaja potrebujete nejaký čas osamote, aby ste načerpali sily a rozhodli sa, čo spravíte s jej kmeňom a démonmi, ktorí po vás idú.
„Ďakujem.“
Illarion na nich kývol hlavou a odišiel.
***
O pár hodín neskôr stál Illarion spolu s Devom, Fangom, Vaneom a ďalšími vlkmi a medveďmi v bare, pripravený na boj so Seraphiným kmeňom. Vďaka bohu bol bar ešte stále zavretý pre ľudí, inak by čelili ešte horšej situácií.
„Žiadam, aby si mi vydal Dračie prekliatie! Zaútočil na našu patriu, zabil jej členov a —”
„Choď si plakať k mamičke, pako. Mne je to fuk.“ Fang odstrčil arkadiánskeho vlka.
„Fang!“ Vane sa postavil medzi svojho brata a toho vlka. „Týmto nepomáhaš!“
Dev sa zasmial. „Možno nie, ale je to veľmi zábavné a neskonale to vylepšuje moju náladu.“
Samia udrela manžela do brucha. „Nepleť sa do toho. Ak by sme chceli opäť vypáliť bar, zavolali by sme sem Rémiho.“
Sera prešla okolo Maxa a oslovila skupinu: „Toto nie je o Dračom prekliatí. Toto je o Nalinej dohode s démonmi.“
„Drž jazyk za zubami,“ zazrela na ňu Nala.
„Nie. V tomto nie. Nebudem sa prizerať, ako sa opäť snažíš zničiť môjho druha.“
„Seraphina…”
Ale Sera toho mala plné zuby. „Radšej sa zrieknem svojho kmeňa, ako by som ti ho mala vydať.“ Vytiahla svoj meč. „Ak chceš Maxisa... budeš sa najprv musieť dostať cezo mňa.“
Šokovaný Illarion podišiel k Sere, odhodlaný chrániť ju.
Fang sa postavil k Sere zľava. „Ako všetci vidíte, máme naše Dračie prekliatie radi. Výborne sa hodí k nábytku.“
Zaznel sarkastický potlesk, ktorý prelomil napätie. „Pekne.“ Spoza Arkadiánov vyšiel démon. Nebol to Kessar, ale Illarionovi niekoho vzdialene pripomínal. Snažil sa spomenúť si, kde ho už videl.
Rozhodne to bol gallu. Ten zápach sa nedal spliesť.
Démon sa zastavil pred Fangom a uškrnul sa na neho. „Avšak na niečo si zabudol. Kým vy ste viazaní zákonmi vášho Omegrionu, my nie sme. Naozaj chceš, aby som tu vypustil svojich bojovníkov? Ako dlho myslíš, že im ty a tvoje zvieratá dokážete vzdorovať?“
Fang zareagoval okamžite. „Dosť dlho, aby som si tvoju hlavu pribil na stenu.“
Démon otvoril ústa, aby prehovoril, ale ozval sa zvláštny bublavý zvuk.
Illarion ustúpil. Sera tiež. Max sa postavil pred nich, aby ochránil svoju rodinu.
Dev bleskurýchlo schmatol vedro a strčil ho pred démona, ktorý doň vyprázdnil obsah žalúdka. S grimasou na tvári žmurkol na Sam. „Keď vychovávaš toľko neterí a synovcov ako ja, a k tomu vedieš bar, veľmi rýchlo rozpoznáš ten atraktívny zvuk zjedol-som-priveľa-strýčko, rýchlo-mi-podaj-vedro-budem-vracať.“ S ešte horšou grimasou sa otočil k démonovi. „Už si skončil? Lebo narovinu, kamoško, vyzerá to fakt odporne. A fakt dúfam, že táto sračka nie je nákazlivá.“
Miesto odpovede démon v bolestiach spadol na kolená. Trpel tak veľmi, že nedokázal prehovoriť.
Dev odložil vedro, zatiaľ čo ostatní na démona ohromene pozerali. „Pozná niekto démonského lekára?
„Čo mu je?“ opýtala sa Nala.
Fang pokrčil ramenami. „Myslím, že mu posledná obeť ležala v žalúdku. Koho si zožral?“
Dev si sarkasticky odfrkol. „Podľa obsahu vedra súdim, že bábku. Vyzerá ako Kermit.[1]“
Sam si bolestne povzdychla. „Ste fakt nechutní!“
Furyho družka Lia súhlasne prikývla.
A démon sa ďalej triasol a vracal. Sipel a prskal.
Potom vybuchol.
Všetci ako na povel odstúpili v obave, že by to mohlo byť nákazlivé.
„Doparoma,“ vydýchol Dev.
Fury chytil Liinu ruku. „Moje nervy, toto bolo desivé.“
Fang a Vane strčili nohou do dymiacich ostatkov démona, a potom sa obzreli po miestnosti.
„Savitar?“ zavolal Vane.
Fang sa zamračil. „Thorn?“
Nikto neodpovedal. Bledý Fang sa pozrel na Maxa a ich pohľady sa stretli. „Už si niekedy videl niečo také?“
Skôr ako stihol odpovedať, Nala zalapala po dychu. Potom bolestivo vykríkla.
Sera k nej pristúpila. „Basilinna?“
Nala vystrela ruku, aby ukázala, že sa pomaly mení na šedú. „Myslím, že sa znova mením na kameň... a ty?“
Vydesená Seraphina preskúmala svoje telo. „Nemám ten pocit.“
Nala pokrútila hlavou. Dýchala prerývane. „Čo je to?“ S výkrikom zmizla a zobrala so sebou aj svoje amazónky.
Fang a Vane sa otočili k Arkadiánom, ale bez ich démonov a amazoniek ich odvaha zmizla.
„Ešte to neskončilo,“ sľuboval vodca vlkov. „Aj ja som Kattalakisský Lykos a požadujem, aby ten, kto preklial našu rasu zaplatil za svoje zločiny. Vrátim sa!“
A s tým vyhlásením zmizli.
Max si všimol, že Sera bola bledšia ako obvykle. „Seramia?“
„Ani ja sa necítim dobre.“ Položila si ruku na čelo. „Je to také divné.“ Podlomili sa jej nohy.
Max ju zobral do náručia a teleportoval ich z baru do domu Peltierovcov, rovno na ošetrovňu. „Carson!“
Okamžite sa objavil Gerakian[2]. „Čo sa deje?“
„Neviem. Vyzerá, že jej je zle.“
Max od nej ustúpil, aby ju Carson mohol vyšetriť. „Toto je zvláštne. Vyzerá to tak, že kliatba, ktorú Kessar zlomil, sa znova aktivovala.“ Kessar bol gallu, ktorý zachránil Seru a jej amazonský kmeň. Prelomil kliatbu, ktorá ich zmenila na kameň, a oživil ich.
Maxovi sa od strachu o ňu takmer zastavilo srdce. „Čože?“
„Pomaly sa mení späť na kameň.“
V tej chvíli sa cítil, akoby mu niekto násilne vyrazil dych. „Blbosť! Nezahrávaj si so mnou, Carson.“
Illarionovi sa stiahol žalúdok kvôli jeho bratovi. Poznal tú bolesť dôverne a nenávidel, že ju pocíti aj Max.
Carson si zložil stetoskop. „Nezahrávam.“ Jemne pohladil Seru po ramene a súcitne sa na ňu usmial. „Je mi to ľúto. Vôbec netuším, ako to mám zvrátiť alebo zmierniť.“
Serin pohľad sa stretol s Maxovým a v jej očiach sa zaleskli slzy. Zažmurkala a podarilo sa jej ich zahnať. „Mala som vedieť, že nám bohovia nedovolia slobodne odísť. Boli sme potrestané za vzburu proti ním. A všetci vieme, že nie sú práve povestní svojím milosrdenstvom.“
Illarion vedel, že mala pravdu. Preto mu zobrali jeho Edilyn.
Max pred ňou klesol na kolená. „Nemôžem ťa znova stratiť.“
Rukou mu prehrabla mu vlasy. „Mrzí ma to. Nikdy som nemala nasledovať Nalu v jej vojne proti bohom. Bola si taká istá, že Sumerská ríša porazí Grécko.“ S trpkým smiechom zažmurkala. „Tá hlúpa mrcha si v žiadnom konflikte nedokázala vybrať víťaznú stranu.
Illarion odišiel z miestnosti. Nedokázal to už ďalej sledovať. Maxova bolesť bola príliš podobná tej jeho. Príliš trpká, aby to chcel opäť zažiť.
A v tomto momente nenávidel svoju stratu hlasu viac než kedykoľvek predtým, pretože vo vnútri kričal.
No počul to len on.
Max zaváhal, akoby sa chystal spraviť niečo, o čom dobre vedel, že je naozaj hlúpe. Až tak veľmi, že keby sa o to pokúsil niektorý z jeho bratov, stĺkol by ho do bezvedomia. Potom by na neho vylial vodu, aby ho prebral.
A zmlátil ešte raz.
No nedokázal nájsť žiaden iný spôsob, ako zachrániť jeho dračiu družku pred jej osudom. A ak si pritom nepohne, bude príliš neskoro.
S hlbokým nádychom zavrel oči a ignoroval bolesť zo svojich zranení. Povolal každý gram dračieho dychu z jeho vnútra a teleportoval sa z Útočiska k Bráne do Samothraki. Zatiaľ čo ľudia v tejto dobe videli len ruiny zabudnutej éry, Max vedel, že je to vstup do toho najposvätnejšieho miesta. Bola podobná bránam do Avalonu a Kalosis. Dalo sa ju vidieť iba na úsvite a za súmraku, aj to iba na zlomok sekundy. Zjavila sa na tak kratučko, že nezasvätení by ju považovali len za očný klam.
Ale toto bolo jedno z posledných miest, kde jeho druh prežíval v modernom svete.
A na tomto mieste žil jeho posledný žijúci súrodenec.
„Falcyn?”
Odpovedal mu len večerný závan vetra, ktorý priniesol vôňu mora. Max sa vydal cez ruiny do starodávneho chrámu, kde za dávnych čias ľudia vzdávali úctu starým bohom. Kedysi vykonávali obety drakom v nádeji, že tým získajú ich spoluprácu a náklonnosť.
Dnes už bola iná doba.
„Dočerta, Falcyn! Ak ma počuješ, odpovedz!“
„Neodpovedám ľuďom. Ak so mnou chceš hovoriť, vyber si správny jazyk.“
Max sa trpko zasmial a premenil sa na Drakyna. „Nemám čas na to, aby si sa správal ako debil. Potrebujem ťa, braček.“
Niečo ho tvrdo udrelo do hrude, že ho to až odhodilo. Súdiac podľa bolesti a vzdialenosti, ktorú preletel predtým ako narazil do zeme, povedal by, že to bol Falcynov ostnatý chvost.
S bolestivým zastonaním vstal. „Cítiš sa lepšie?“
„Ani nie. Možno, keby som ťa rozpáral od zadku po bradu, mohlo by to trochu zmierniť moje negatívne emócie.“
Keď zaútočil tentokrát, Max ranu vykryl. Použil svoje silové pole, zablokoval ju a poslal ju späť svojmu staršiemu bratovi. „Prosím, Falcyn... prosím.“
Tlak, ktorý cítil, zoslabol.
Potom prestal úplne. Príliš neskoro Maxovi došlo, že to bol trik. Falcyn sa zhmotnil za jeho chrbtom a chytil ho zozadu okolo krku. Silno ho zovrel a pritiahol k sebe.
„Pozri sa, čo vďaka tebe zostalo z môjho ostrova, braček. Doviedol si sem tých gréckych bastardov a zato ťa nenávidím!“
No... Vlastne... Toto bola obrovská chyba. Dúfal, že pár tisíc rokov otupilo hnev jeho brata.
Zjavne však Falcyn potreboval ešte zopár tisícok.
„Mrzí ma to. Nemal som kam inam ísť.“
„A ja ti nemám čo povedať.“
Keďže nemal inú možnosť, Max sa k nemu otočil a odstrčil ho. „Počúvaj ma. Nechcem s tebou bojovať.“
Ale boj už opäť pokračoval. Falcyn sa na neho vrhol ako hladný pes na poslednú bravčovú kotletu. Dočerta, už zabudol, aké silné rany jeho brat rozdáva. Neostávalo mu nič iné, ako sa zase premeniť na draka. Bol to jediný spôsob, ako prežiť, a on vážne nechcel brata zabiť.
No...
Teoreticky. Aj keď, ak sa Falcyn rýchlo nespamätá, možno zmení názor. Na to, čo Max potreboval, jeho brat nemusí byť nevyhnutne nažive. Len jeho svedomie mu bránilo zabiť ho.
Ó, drahí bohovia, to vážne?Zrazu sa medzi nimi ocitol Illarion, ktorý sa ich snažil odtrhnúť. Prestaňte! Obaja!
Falcyn sa otočil a pokúsil sa znova trafiť Maxa svojím chvostom.
Max ho zachytil pazúrmi a zahryzol doň tak silno, že Falcyn zakňučal.
Illlarion na neho zagánil. Bolo to nutné?
Max chvost pustil. „Tak trochu, hej.“
Falcyn podráždene zavrčal a vychrlil naňho oheň.
Illarion ho zablokoval pomocou svojej moci. Zazrel na Falcyna. Zostali sme už len poslední štyria z nášho rodu. Mohol by si prestať znižovať počet našich rodinných príslušníkov?
„Tak ho odprac z mojich očí.“
Falcyn…
„Myslím to vážne, Illy. Nemám naňho náladu.“ Zamieril smerom k bráne.
„Falcyn, potrebujem dračí kameň. Bez neho moja družka a deti zomrú.“
Falcyn stuhol. „Ty sa ma opovažuje žiadať o toto?“
„Si jediný, kto ho ešte má.“
Illarionom myklo, keď si uvedomil, prečo Max už nemá svoj. Mohol by mu to pokojne vmiesť do tváre, keďže on bol ten, čo o Maxov prišiel.
Napriek tomu ho brat z toho nikdy neobviňoval, ani jediným slovkom. Dokonca to pred ním nikdy ani nespomenul.
Falcyn však nebol taký milý. Storočia ho zatvrdili tak, že bol ešte zahorknutejší než predtým. Otočil sa a ostro na nich zazrel. „Je mi to, kurva, ukradnuté. Choďte domov. Obaja. Už nikdy viac vás nechcem vidieť.“
S týmito chladnými slovami zmizol za bránou.
Šokovaný Max na neho civel. „Myslíš to vážne?“
Mrzí ma to, Max.
Max tomu nemohol uveriť. Trpko sa zasmial. „Vedel som, že si sebecký a chladný, Fal, ale toto... Matka by bola hrdá na to, ako veľmi sa na ňu podobáš. Mrzí ma, že som ťa nezabil, keď som mal šancu, ty bastard!“
Prestaň, Max. Ty vieš, prečo to takto cíti.
Jasné, iste. Ako všetci ostatní, aj on obviňoval Maxa z vecí, ktoré nikdy nechcel vykonať Z vecí, ktorým nemohol zabrániť. Ktorým by sa vyhol, keby mal tú najmenšiu šancu.
A teraz za to zaplatí Sera a jeho deti.
Zdrvený, že zlyhal, odviedol Illariona späť do Útočiska, aby mohol stráviť zo svojou ženou všetok čas, ktorý im ešte zostával predtým, ako ju bohovia opäť zmenia na studenú, mŕtvu sochu.
A Illarion sa musel vysporiadať s vinou za to, čo spôsobil svojmu bratovi.
[1] Kermit bábková postavička z televíznej relácie pre deti. Vyzerá ako žaba.
[2] Gerakian – jastrabí druh zverolovcov