Všetci stáli v hlavnej miestnosti Útočiska, Max so Seraphinou trochu bokom od ostatných. Maxis jej pozrel do očí. „Možno deti budem vedieť nájsť. Ale na to je potrebné, aby mi moja družka verila a urobila niečo, čo sa jej protiví.“
Jej oči sa rozšírili. „Čo také?“
Illarion, ktorý dobre vedel, akú veľkú stupiditu sa chystá Max vykonať, prudko pokrútil hlavou na vyjadrenie nesúhlasu.
Maxis ho ignoroval. „Bude to v poriadku.“
Illarion prevrátil oči a ústami naznačil nadávku.
Blaise sa rozosmial, potom sa však zarazil, lebo si uvedomil, že ostatní neboli súčasťou ich súkromnej konverzácie. Odkašľal si, prešiel nenápadne do rohu miestnosti a začal skúmať škvrnu na stene, napriek tomu, že bol slepý.
Seraphina sa zamračila. „Čo sa deje?“
Max zaváhal a preletel pohľadom po všetkých prítomných. Táto pestrá zmes bytostí bola jeho rodina a nechcel riskovať, že ich stratí. „Viem vystopovať deti.“
Illarion zavrčal, lebo vedel, aké to bude hlúpe.
„To nie je možné.“ povedala rozhodne Sera. „Zaštítili ich. Keby to bolo možné, už by som to spravila.“
„Dokážem ich nájsť.“ V jeho hlase zaznelo nezlomné odhodlanie.
Jej pochybovačný výraz bol celkom zábavný. Avšak ona vždy podceňovala schopnosti jeho brata. Robila to väčšina bytostí, na ich vlastnú škodu. „Ako?“
„Ak mi budeš veriť. Úplne. Dokážem to.“
Fang nahol hlavu, akoby práve pochopil, o čo ide. „Si sčasti Oneroi?“
Nad predstavou, že by Max bol jeden z bohov, ktorí lezú ľuďom do snov, aby nasávali ich emócie, si Illarion odfrkol.
„Neurážaj ma. Nie som Grék. Zajali ma a do Arkadie ma odvliekli nedobrovoľne. Nikdy nebola mojím domovom.“
Fangovi padla sánka. „Vážne?“
Illarion prikývol. Kým ja som syn Áresa, s Maxom sme príbuzní len z matkinej strany. Max je omnoho starší. Jeho moc je oveľa väčšia a dá sa porovnať skôr so silou bohov, než so schopnosťami zverolovcov.
Toto šokovalo dokonca aj arkadiánskeho medveďa Deva Peltiera. „A čo teda si?“
„Xarun.“
„Nazdravie!“ povedal sucho Dev. „Potrebuješ Kleenex alebo Benadryl?“
Max si ťažko povzdychol nad Devovým zvráteným zmyslom pre humor. „Xarunská zem. Podobná Atlantíde, bohovia s ňou tiež mali problém. To, čo z nej zostalo, leží na dne Čierneho mora. Ja som jeden z mála tých, ktorí jej potopenie prežili.“
„Au.“
Max pokýval hlavou nad Kyleovým verbalizovaním bolesti tejtokonkrétnej nočnej mory.
„Tak počkať.“ Dev naklonil hlavu, akoby si práve uvedomil, čo im Max povedal. „Nie si Grék ani apollita... ako je možné, že si Katagarián?“
Carson Whitehunter, sokol, ktorý bol súčasne aj ich veterinár a lekár sa na Deva uškrnul. On a Aimee boli jediní, ktorí videli značku vypálenú na Maxovom stehne. A aj to len preto, že ošetrovali jeho zranenia. Aimee vtedy, keď u nich Max objavil na pokraji smrti, a Carson desiatky rokov neskôr po tvrdej konfrontácií s nepriateľmi, ktorí sa celé roky pokúšali zničiť Peltierovú rodinu. „To ste sa nikdy nečudovali, prečo za viac ako sto rokov, čo tu Max žije, nikdy vyšiel ani na krok z tejto budovy?“
Dev si odfrkol. „My všetci sme príšery. Nikoho nesúdim.“
Max sa pozrel na Seraphinu, keď si spomenul na menej príjemný spôsob, akým zareagovala, keď prvýkrát zistila, čo tá značka znamená. Prečo ju má.
Neplánoval, že o nej niekedy niekomu niečo povie. Ale bol čas vyložiť karty.
„Majte na pamäti, že ste všetci viazaný zákonmi Omegrionu. Nikto z vás na mňa nesmie zaútočiť na pôde Útočiska.“
„Ježiš, človeče.“ zavrčal Dev. „Čo také si? Nebodaj Dračie prekliatie alebo niečo podobné?
Max mu prikývol a akonáhle tak spravil, vyzeralo to, akoby vytiahol všetok kyslík z miestnosti. Dobrá polovica meničov od neho ustúpila, akoby sa báli, že ich jeho prítomnosť pošpiní.
Dev zalapal po dychu a z očí sa mu vytratila všetka veselosť. „Robíš si srandu? Ty si jediná príčina vojny medzi Katagariánmi a Arkadiánmi?“
Illarion vstúpil medzi nich. Nie je to také jednoduché, Dev. Ukľudni sa.
Dev zvraštil ústa. „S tým choď do riti. Čo je na tom zložitého? Chladnokrvne si zavraždil Lycaonovho dediča a začal toto krviprelievanie medzi našimi ľuďmi a hovoríš, že to nie je také jednoduché?“
Maxovi stiahlo žalúdok ako vždy, keď niekto uvidel jeho značku.
Bol tým najnenávidenejším zo svojho ľudu.
Nie, nebol to jeho ľud.
Boli to Gréci a apolliti.
On nebol. V skutočnosti nikdy nebol jeden z nich. Navždy len nenávideným outsiderom. Votrelec, ktorého v deň, keď ich Dagon zajal a zmiešal s ich predkami začali omylom považovať za jedného z nich.
„To stačí!“ zareval Fang a rukami naznačil všetkým, aby sa upokojili. „ Tú vec s Dračím prekliatím budeme riešiť, keď toto skončí. Teraz sa potrebujeme sústrediť na to, aby sme zachránili Maxove deti od gallu skôr, ako ich premenia na zombíkov. Nech je to ako chce, jeho deti sú nevinné.“
S pohľadom plným smútku natiahol Max ruku k Seraphine.
„Verím ti, pán Drak. Odveď ma do svojho brloha.“
Illarion a Blaise nasledovali Maxa a Seraphinu do obrovského podkrovia, v ktorom si Maxis vytvoril domov. Jeho brat použil svoju moc, aby rozsvietil štyri obrovské železné svietniky. Svetlo sa mihotalo a splynulo s lúčmi zapadajúceho slnka, ktoré sa odrážali od stien.
Blaise zatvoril dvere.
Sera si povzdychla a vymenila si s Blaiseom pohľad. „Illarion si o mne nemyslí nič dobré, však?“
„Snažím sa zostať v tomto nestranný, ale ak je pravdivá čo i len štvrtina toho, čo o tebe Illy práve teraz hovorí Maxovi... Naozaj tvoji ľudia vyrábajú šperky zo zubov, šupín a kostí drakov?“
Tvár jej očervenela. „Nelovíme mandrakov.“
„Z toho, čo som počul, to nevieš naisto. Tvoji ľudia sa netrápia s dumaním nad tým, či lovia Katagariána alebo nie. V zásade zabíjate bez rozdielu každého väčšieho plaza, ktorý nie je Arkadián.“
„Prestaň Blaise,“ povedal jemne Maxis. „Ona za to nemôže.“
Nie. Za to môžeme ty a ja. Preklínam deň, keď som sa nechal ukecať, aby sme zachránili ich druh. Illarion po nej prešiel nenávistným pohľadom. Mali sme ich všetkých nechať bohom.
„Stačí, Illarion. Musím sa sústrediť.“
Illarion zdvihol ruky, aby dal najavo, že sa vzdáva. V poriadku. Uvidíme, ako toto zvládne. Koniec koncov, nikdy sa neobťažovala opýtať sa ťa, čo vlastne si. Odkiaľ pochádzaš. Na to, ako si bol vtiahnutý do jej sveta, aby si sa stal jeho súčasťou. Za celé tri roky, čo si s ňou žil, si ju nezaujímal natoľko, aby to chcela zistiť.
Maxis zavrčal na svojho brata. „Drž sa ďalej od mojej hlavy a myšlienok... Doparoma, mal som to tvojevajce radšej zjesť, miesto toho, aby som ho vysedel.“
Seraphina sa zamračila. „Ty si ho vysedel?“
„Žiaľ áno, a zjavne som odviedol mizernú prácu. Ako napokon môžeš sama vidieť.“
Illarion prevrátil očami.
Blaise sa zasmial. „Max zamýšľal vysedieť všetkých svojich súrodencov. Teda aspoň tých, ktorých sa mu podarilo nájsť. Keď ešte matka žila, raz ročne precestoval miesta, kde nakládla vajcia a pozbieral ich, aby sa nemuseli vyliahnuť samé a bojovať o prežitie.“
Max nás naučil Krik prekliatych, jednak aby sme si roztiahli pľúca, a tiež preto, aby sme sa mohli vzájomne privolať, nech sme kdekoľvek. Ostatní súrodenci nie vždy odpovedali, ale Max prišiel zakaždým, keď toho bol fyzicky schopný.
„To teraz nie je podstatné,“ povedal Max a namrzene sa zamračil, najprv na jedného brata, potom na druhého. Zaviedol ju do veľkej časti podkrovia, ktoré oddeľovala záclona.
Illarion zachytil Serin zarazený pohľad a pokrútil hlavou. Toto nie je dobrý nápad.
Max si ťažko povzdychol a vrhol podráždený pohľad na brata. Potom ju chytil za ruku a vtiahol do priestoru za záclonou. „Viem, že si vo mne vždy videla len zviera a som si dobre vedomý, čo si myslíš o mojom druhu. Ale mysli na to, že toto robíš pre svoje deti a drž sa tej myšlienky. Neboj sa. Obaja poznáme hroznú pravdu. Som zviera, vyliahnuté z vajca.“ O krok ustúpil. „Blaise? Mohol by si ju prísť na minútku podržať? Neviem, ako zareaguje.“
Keď sa Max premenil, skoro vykríkla. Nie že by ju za to Illarion odsudzoval.
Aj keď bolo podkrovie priestranné, Maxis sa musel prikrčiť a sotva sa mohol hýbať. Úplne vyplnil priestor. A z tohto dôvodu sa nemohol ani otočiť. Radšej zacúval do časti, v ktorej, ako predpokladala, spával.
Jeho brat bol – rovnako ako on – vskutku obrovské monštrum.
„Si v poriadku?“ Blaise ju pohladil po ruke, aby ju upokojil.
Tvrdo prehltla a prikývla. „Už je to dlhá doba, čo som bola naposledy takto blízko pri živom drakovi. A nikdy pri takom, ktorý sa ma nepokúsil zabiť.“
Maxove dúhové šupiny sa v tlmenom svetle leskli ako drahokamy. Keď sa pohol, Illarion videl strašné jazvy na jeho krídlach, ktoré mu zanechala Nala a jej kmeň amazoniek. Nechápal, ako Seru ešte stále dokázal milovať.
Ale do toho ho nič nebolo.
Max sa mierne posunul, aby sa mohla pohodlne usadiť v jeho náručí. Jeden jeho pazúr bol skoro tak veľký, ako celé jej telo.
„Ako ťa vôbec Dagon dokázal uloviť?“
Max mi prišiel pomôcť, keď ma Dagon uväznil. Illarionove oči potemneli zúrivosťou. Moje sily boli spútané, a tak som nemohol bojovať a ochrániť sa sám.
Nebola to tvoja vina, ja som do toho slepo vletel, Illy.
Pretože som ťa volal v úplnej panike a mal si o mňa priveľké obavy na to, aby si bol opatrný.
Max si povzdychol. To je jedno. Vieš, že na to, aby som sa mohol správať hlúpo, nepotrebujem dôvod. Tak či onak by som si našiel zámienku, aby som sa do toho mohol vložiť.
Illarion si odfrkol, a spolu s Blaiseom vykročili k nemu, aby pomohli Sere lepšie sa na ňom usadiť.
Blaise ustúpil. „Budem strážiť dvere, aby vás nikto nevyrušoval.“
„Ďakujem.“ Sera v jeho náručí stuhla.
Illarion sa pohol k závesu. Počkám, aby som sa k vám pripojil.
„Čo tým myslíš, že sa k nám pripojíš?“
Usmial sa, ale neodpovedal. Zatiahol záves a nechal ich samých.
Otočila sa tvárou k Maxovi. „Čo tým myslel?“
Nič. Zavri oči a mysli na naše mladé. Predstav si, že si s nimi a zostaň v myšlienkach pri nich. Nech sa deje čokoľvek, nedovoľ aby ťa to rozptýlilo.
“Maxis?”
Keď začul ten divný tón v Serinom hlase, Illarion zamrzol. Rýchlo sa hnal do priestoru, kde Max spával, pretože mal zlú predtuchu. Rozhrnul závesy a zistil, že jeho brat zmizol a Sera bola zmätená. Čo sa stalo?
„Neviem.“ Vyzeralo slabo a unavene a na jej krku bola slabá stopa po krvi. „Pil zo mňa?“
Illarion cítil ako sa mu z tváre vytráca farba. Čože?
Ukázala svoju dlaň postriekanú krvou. „Pohrýzol ma... pohrýzol!“ zdôraznila, a ukázala na svoj krk. „A potom som sa tu prebrala. Prečo?“
Blaise pribehol za Illarionom. „Čo sa stalo?“
Nasratý a znechutený Illarion hlboko hrdelne zavrčal. Max sa napil jej krvi, aby mohol vystopovať ich dráčatá, a potom ju poslal späť bez neho.“
Blaise zahrešil a zaškrípal zubami. „Prečo by to robil? Mali sme predsa plán! A celkom ušiel... Mohlo to skoro fungovať. Možno za správneho svetla a s dobrým načasovaním. Prečo by ho menil?“
Pretože toto bol celý čas jeho plán. Postaviť sa im tak, aby nás neohrozil. Ten hlúpy bastard mal v úmysle bojovať s nimi sám. Pretože je to zasratý idiot! Mal som vedieť, že mu nemôžem veriť. Vedel som to! Pokrútil hlavou. Prečo som mu kedy veril?
Vydesená Seraphina sa postavila. „Nemôžeme mu dovoliť spraviť to! Stačí jedno pohryzenie, jeden škrabanec a stane sa z neho gallu!“
Illarion sa trpko zasmial nad jej obavami. Toto nie je našou najväčšou starosťou.
„Ako to, v mene božom, že toto nie je našou najväčšou starosťou? Okrem jeho smrti je toto najhoršie.“
Illarion sa upokojil a pozrel na ňu tvrdým, jedovatým pohľadom. Ty o mojom bratovi naozaj nič nevieš, čo?