Stygianův úsvit
Keď Braith cez mreže videla, čo všetko spravili jej kedysi hrdému manželovi, len s námahou potlačila slzy. Aj keď všetci sefiri boli nadpozemsky nádherní, žiaden z nich nebol krajší ako jej najdrahší Kissare. A teraz ho zbili tak, že bol na pokraji smrti. Z jeho svalnatého tela odrezali jeho mocné biele krídla a spravili z neho len tieň toho neskrotného bojovníka, ktorým býval.
Keď ju cez svoje špinavé striebroplavé vlasy uvidel, oči mu živo zasvietili. Jeho nebesky svetlé vlasy boli úplným protikladom jej čiernych.
„Apollymi,“ zašepkal s láskou meno, ktoré v jeho jazyku znamenalo „svetlo môjho srdca.“
Od okamihu, kedy sa prvýkrát stretli, ju odmietol nazývať inak. Na rozdiel od ostatných, ktorí ňou opovrhovali a vysmievali sa jej za to, že bola príšera, ktorej sa všetci báli, Kissare vedel, že je viac ako len temnota, ktorá dokáže pohltiť celý svet a smial sa im spolu s ňou.
Mali pravdu. Nenávidela všetko a všetkých.
Okrem neho.
Napriek bolestiam, ktoré cítil, sa na ňu usmial. „Nemala si sem chodiť.“
„Musela som.“ Oboma rukami chytila jeho tvár cez mreže a hlasom plným žiaľu, povedala. „ Nadrogovala som Atticusa a ukradla som kľúč.“ Pustila ho, aby ho mohla vytiahnuť zo záhybov svojho plášťa a odomknúť celu, aby ho oslobodila. „Môžeme—”
„Nie,“ prerušil ju. Položil svoju krvavú doráňanú ruku na jej, aby jej zabránil oslobodiť ho. „Nemôžem utiecť. Je to jediný spôsob ako teba a Monakribosa ochrániť.“
Zavzlykala, keď spomenul ich malého synčeka, ktorý každú noc zaspával s plačom za svojím ockom. Kissare a Monakribos si boli takí blízki. Od momentu ako sa Monakribos narodil, Kissare sa o neho staral. Každú noc bábo uspával vo svojom náručí, pretože zaspalo len pri svojom ockovi.
Aspoň dovtedy, kým ostatní bohovia nezistili, že Kissare bol otcom toho dieťaťa.
Prekliaty Kissareho brat a jeho zradcovský jazyk! Jazyk, ktorý pribila o strop potom, čo jeho zrada spôsobila Kissareho uväznenie.
Tým samozrejme neskončila. Zatiaľ, čo ju Tisahn prosil o milosť, ktorú nedostal, ona pribila vedľa jeho jazyka aj oba jeho semenníky. Potom mu vyčarovala nové gule, len preto, aby mu ich opäť mohla vytrhnúť a pribiť ich na strop. Škoda len, že zomrel skôr, ako mala šancu vyčarovať mu tretiu sadu.
Najhoršie však bolo, že jej patetická sestra skryla pred ňou jeho telo, takže ho Braith nemohla oživiť a mučiť ho dlhšie.
Prekliata mrcha! Raz to Cam oplatí, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú spraví.
Všetko bolo v poriadku, keď mali mužskí bohovia potomkov so ženskými sefirmi, či inými štetkami, ktoré si našli v stoke. Ale bola to svätokrádež, ak mužský sefirot oplodnil bohyňu, ktorej slúžil.
Vo svojom srdci cítila Braith lásku len ku Kissaremu a ich synovi. Za celé tie stáročia bol Kissare jediný, kto ju dokázal rozosmiať. Bol jedinou bytosťou, s ktorou kedy chcela byť. Vždy keď bola skľúčená, utešoval ju. Keď potrebovala priateľa, vždy tam bol pre ňu. Bezvýhradne. A okamžite.
Jej najlepší priateľ.
Jej jediný priateľ.
A teraz...
„Neviem, ako budem bez teba žiť, Sare. Nechcem bez teba žiť.“
„Tíško,“ zašepkal a nežne ju pobozkal na líce. „ Si bohyňa. Najkrajšia zo všetkých. Žila si stáročia pred mojím narodením a zvládla si to dobre aj bezomňa.“
„Nie. Prežila a pretrpela som ich. Bola som chladná a bezcitná. Už nikdy nechcem byť vrhnutá späť do toho osamelého pekla, ktoré som nazývala domovom.“
„A teraz máš bábätko, ktoré potrebuje svoju mamu.“
Zavzlykala. „Potrebuje aj svojho otca.“ Ako sa len ich syn naučí byť láskavý bez Kissareho? Ona ho dokáže naučiť len vraždiť, mučiť a nenávidieť.
Tomuto jedinému rozumela.
Vložil ruku do jej čiernych vlasov a uprene jej pozrel do očí. „Ostatní bohovia nás nikdy nenechajú na pokoji, Polli. Ty to dobre vieš. Porušili sme ich posvätné zákony a oni sú značne pomstychtiví. Moja poprava ich ukľudní. Bude lepšie ak zaplatím len ja, ako keby som so sebou stiahol teba a Kreeho... Ale raz sa k tebe vrátim. Prisahám. Nech to stojí čokoľvek. Smrť nás nerozdelí. Nikto a nič to nedokáže. Príliš ťa milujem na to, aby som bol bez teba.“
Aj napriek bolesti mu verila. Ak to povedal, tak to dodrží. Nikdy jej neklamal. Nedokázal klamať.
„Ako budem vedieť, že si to ty?“
Uchopil jej ruku a položil si ju na srdce. Pod svojou dlaňou cítila jeho divoký, silný tlkot. „ Budeš to vedieť, a nebudeš o tom ani na moment pochybovať. Uvidíš.“
„Tak na teba budem čakať. Nikto iný sa ma nikdy nedotkne. Tebe jedinému patrí moje srdce. Navždy.“ Zmenila svoje vlasy na striebroplavé, aby boli ako jeho, aby tým uctila jeho šľachetnú obeť.
Pre ňu a pre ich syna.
Už nikdy nebudú mať jej vlasy inú farbu a bude nosiť čiernu – aby zvýraznila jej temnotu – až kým sa k nej nevráti.
Smutne sa na ňu usmial. „Vždy budeš moja najdrahšia Apollymi.“ Pobozkal ju na pery. „ A teraz choď, aby ťa nenašli. Vychovaj nášho syna a nikdy ho nenechaj pochybovať o tom, že ho jeho otec nesmierne miloval. Jedného dňa sa pre vás oboch vrátim. Na to sa môžeš spoľahnúť.“
Srdce sa jej rozbilo na tisíc kúskov, keď prikývla a pustila jeho ruku. „Budem na teba čakať! Navždy!“ Otočila sa a so strachom z budúcnosti odišla. Vedela, čo spraví, ak sa bohovia opovážia držať ich od seba.