Falcyn sa pri pohľade na beštiu, ktorá zaujala bojový postoj, odtiahol a pripravil sa na útok. Odstúpil od Medey s úmyslom zmeniť sa pre boj do svojej dračej podoby.
Blaise sa načiahol a chytil ho za rukáv, aby ho zastavil. „Nerob to! Toto je Maddor.“
Po tých slovách okamžite stuhol. Pozrel na najväčšieho z drakov a rozbúchalo sa mu srdce.
Toto bol jeho syn. Bol tak blízko, že sa ho mohol dotknúť.
Objať ho.
Jediná bytosť, ktorú chcel spoznať.
A zároveň stál vedľa svojho vnuka, ktorý ho naďalej držal za rukáv. Po prvýkrát vo svojom živote bol so svojimi deťmi. Oboma. Ten okamih bol natoľko významný, že ho to celkom premohlo. Bojoval s emóciami, ktoré ani nedokázal definovať. Zvláštne zovretie hrudníka. Bolesť srdca.
Nevysvetliteľná radosť a hrdosť.
Neskutočná láska.
Toto sú jeho chlapci. Jeho vlastné mäso a krv...
Z tej záplavy emócií sa zapotácal. City sa postupne pretavili do toľkej zúrivosti, že mal čo robiť, aby sa udržal a nerozbehol sa do Útočiska, aby Maxovi rozpáral brucho za to, čo urobil.
Za to, o čo nevedomky pripravil jeho deti.
No aj tak—
„Maddor...“ vydýchol zmučeným hlasom a urobil krok vpred, s úmyslom objať ho.
Urian položil dlaň na Falcynovu hruď, aby mu v tom zabránil. „Pripútali ho.“ Kývol bradou smerom k reťazi, ktorá držala Maddora na mieste. „Stavím sa, že ak oslobodíš drakov, zabije ho to.“
Falcynovi chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že Urian má pravdu. Reťaz prechádzala priamo skrz Maddorovu hruď a bezpochyby aj cez jeho srdce. Tento druh týrania bol Narishkinou a Morganinou špecialitou.
Nech za to idú tie mrchy do horúcich pekiel!
A to nebolo všetko. Dali mu aj náhubok.
Takáto kombinácia krutosti priviedla Maddora do stavu blízkeho šialenstvu. Falcyn sa mu nečudoval. Draci vo všeobecnosti neznášali, keď boli v zajatí a platilo to aj pre mandrakov. Boli stvorení ako slobodné bytosti, ktoré sa môžu voľne pohybovať, a nie aby ich niekto takto spútal.
Falcyn Uriana odstrčil a načiahol sa, aby sa mohol dotknúť synových šupín. „Maddor, upokoj sa. Pomôžeme ti.“
Maddor zlostne zasyčal a chňapol po ňom, aby sa ho Falcyn nemohol dotknúť. Vyser si!
Nebolo pochýb, komu patrí ten nahnevaný hlas vo Falcynovej hlave. Maddor švihol chvostom po Blaiseovi.
Falcyn ledva stihol Blaisea odtiahnuť, inak by ho Maddor prepichol svojimi ostňami. „Prestaň! Nám nechceš ublížiť.“
Pravdaže chcem. Je to vaša vina, že som tu! Zabijem vás oboch!
Falcynom myklo. Mal pravdu, a on to nemohol zmeniť. „Viem a mrzí ma to.“
A bude ťa ešte viac, ešte asi tri sekundy, kým ťa zabijem!
Falcyn zaškrípal zubami. Potreboval nájsť spôsob, ako presvedčiť jeho horúcu hlavu. Prečo po ňom jeho syn zo všetkých vecí musel zdediť práve jeho výbušnú povahu?
Ale na druhej strane, mohlo to byť horšie.
Mohol zdediť matkinu.
Ó áno, jeho ohnivá nátura nebola nič v porovnaní s prudkosťou Igraine. Genetický základ mal teda tak ako tak zlý a v tejto chvíli to bolo cítiť dvojnásobne.
Zem pod nimi sa náhle zatriasla. Ako zemetrasenie, podľa Richtera aspoň šestka..
Falcyn nevedel, čo to spôsobilo, a bol z toho zmätený. Vystrel ruku k Medee, ale sotva sa dokázal udržať na nohách. „Blaise? Čo sa to, do pekla, deje?“
„Nemám potuchy. Žeby lietajúce pekelné opice?”
Kiežby mali také šťastie. Neboli to však dramonkskí démoni. Boli to praskliny v stenách, ktoré sa rozšírili a začal sa z nich špirálovito šíriť zelený dym. Bolo to akoby celá jaskyňa ožila a začala sa hýbať.
Nie, nie hýbať.
Dýchať. Presne tak to pôsobilo. Aj páchlo. To, ako sa zem a steny pohybovali pripomínalo niekoho, kto sa nadychuje. Nádych, výdych. Záchvev, zavlnenie.
Zatrasenie.
Urian skrivil tvár, lebo k nemu dorazil závan odporného sírnatého smradu. „Povedzte mi, že sú to také tie výpary, ktoré vdychovala delfská veštica, aby sa dostala do delíria a začala tárať dve na tri.“
Medea pokrútila hlavou. „Prepáč, braček. Ja som ju raz navštívila a nie je to ono.“
Na dôkaz jej tvrdenia sa dym začal stáčať do podoby divokých bojovníkov v plnej zbroji.
A s mečmi.
Mali veľa mečov.
Čo čo má doparoma znamenať?
„Ale do riti!“ vybuchol Urian. „To nemôžeme mať chvíľku pokoj?“
„Ja som ti vravel, že máš ísť,“ pripomenul mu Falcyn. „Už teraz si mohol byť doma a sledovať Survivor. Ale nie, ty si sa rozhodol ísť sem.“
„Čo ti budem hovoriť, som idiot. Aj by som povedal, že to máme v rodine, ale moja mama a otec by ma za to kopli do zadku. Takže to zvalím na Strykera, že ma medzi nimi vychoval.“ Urian použil svoju moc a vyčaroval si meč. „Má niekto z vás potuchy, kto a čo sú títo kreténi?“
„Je to jaskyňa.“
Obrátili pohľady k Brandorovi.
„Čo to povedal?“ opýtal sa neveriacky Urian.
Brandor kývol hlavou. „Priestory tu dole sú rozdelené na dve časti. La Mort à Jamais– Nekonečná Smrť, kam Morgana a Narishka posielajú tých, ktorých chcú mučiť, ale nechcú ich zabiť. Je to tu začarované tak, aby obete zostali nažive bez ohľadu na to, čo im tu urobia. Keď skončia s mučením, Morgana necháva mŕtvoly odvliecť do katakomb. No vedľajším produktom tej krutosti a mágie je, že jaskyňa absorbuje zmučenú dušu a navždy ju uväzní. Duša sa stane jej súčasťou. Po čase sa l’âme en peinespúta s ostatnými, ktorí tu uviazli a stanú sa jednou entitou.“
„Dobre.“ Falcyn sa pozrel okolo na zhmotňujúcich sa bojovníkov. „Takže sú to duchovia?“
Pokrútil hlavou. „Nie. Sú to duše, ktoré sa spojili so zvyškovou mágiou. Namiesto individuálnych duchov sa stali jednou bytosťou. Lombrey de la Mort.“
Falcyn si unavene povzdychol. V preklade to znamenalo tieň smrti. „Takže hovoríš, že čelíme Tieňovmu zlému dvojčaťu?“
Brandor sa zasmial. „Vlastne jeho poddanému. Keby tu bol Tieň , mohol by Lombreyho ovládnuť a prikázať mu, aby sa vzdal. Alebo aby sa aspoň stiahol.“
Prečo mu po tých slovách stiahlo žalúdok?
„A bez neho?“
Brandon pozrel na množstvo bojovníkov, ktorí sa vynárali z tmy a povzdychol si. „Sme v háji. Lombrey je protivný bastard. Plný výkrikov a utrpenia miliónov nevinných obetí. Povráva sa, že sa z toho zbláznil, a tak zaútočí na každého, kto vstúpi na jeho územie. Bez výnimky.“
Medea sa zamračila. „Tak ako ho Tieň zvláda?“
„Nech sa prepadnem, ak to viem. Keď sme pri tom, nikto to nevie naisto. Vie sa len, že sa nebojí ísť tam, kde žije Lombrey a vždy odtiaľ vyjde ako víťaz.“
Falcyn frustrovane zavrčal. „Nuž... to je nám, kurva, nanič.“ Musia nájsť spôsob, ako Maddora oslobodiť a pritom ho nezabiť. A zobudiť drakov.
A nedovoliť Lombreymu, aby na nich zaútočil.
Alebo ich zabil.
Ale ako môžete bojovať s tieňom, keď nie ste tieň?
Nemôžete jeho vojakov len tak schmatnúť, zhmotniť ich a vytriasť z nich dušu...
Počkať.
Áno, to je ono!
Falcyn si oblizol pery v očakávaní nadchádzajúceho boja. Ale kým sa v duchu pripravoval, dostal nápad.
Niečo úplne bláznivé.
Bolo to natoľko šialené, že by to mohlo fungovať.
Pozrel dozadu na ženy. „Hmm... Brogan? Môžeš pre nás niečo urobiť? Privolaj Croma.“
Otočila sa a vytreštila na Falcyna oči. „Ešte raz? Čo si sa zbláznil?“
„To sa mi stáva často. Ale toto nie je úplný výpadok zdravého rozumu.“ Nuž, podstatné je v tomto prípade slovo úplný. „Dáva to zmysel.“ Ak je človek šialený.
Blaise si odkašľal. „Súhlasím s Brogan. Myslím si, že je to skrz-naskrz zlý nápad.“
„Ja som našťastie zlý až do špiku kostí.“ Falcyn vyšľahol oheň na zvíjajúce sa tiene mieriace k nim. „Možno by si mohla Cromovi čosi pošepkať do uška.... radšej skôr ako neskôr.“
Medea sa pokúsila zaútočiť na protivníka, ale zistila len to, čo už Falcyn vedel.
Bolo to nemožné. Boli príliš rýchli a nehmotní. Pri boji to nie je dobrá kombinácia.
Keď sa od steny odlepil veľký tieň a vydal sa smerom k nim, rozozvučal sa Broganin hlas.
„Len si kričte. Hlasno a zreteľne.“ Jeho hlas bol chrapľavý a strašidelný. „Zvuky úzkosti mám najradšej.“ Zasmial sa. „Bolestný plač nech pretká ti reč. Až kým váš život nebude preč.“
„Si zvrátený buzerant.“ Falcyn na ich nového priateľavrhol ohnivú guľu.
Tmu preťalo svetlo a odhalilo étericky krásnu tvár. Aspoň jednu jej časť. Druhá bola zahalená čiernou kapucňou. Lombrey na nich pozeral so strašidelnými zlatými očami. Jeho karamelová pokožka sa zaligotala a vzápätí zmizol vo výklenku kamennej steny.
Zem pod nimi sa znova zavlnila a ďalej rytmicky pulzovala.
„Zahučte rieky, zaduň hrom,“ vydýchla Brogan. „Volám ťa k sebe, Čierny Crom.“
Lombrey pri jej zariekavaní zasyčal: „Čo to robíš?“
Neodpovedala. „Z temnoty zla povolaj moc, krik tvojich obetí nech naplní noc.“
„Prestaň s tým!“ zavrčal Lombrey
Neskoro. Vzduch začal víriť a všade poletovali drobné čiastočky zeme a úlomky kameňa. Bojovníci, ktorých povolal Lombrey, sa rozpŕchli do všetkých strán.
„Čo je to?“ opýtala sa Medea.
„Prichádza Crom.“ Falcyn ukázal bradou smerom k svetlu, ktoré rotovalo vo vzduchu. V diaľke zaerdžal kôň.
A vtedy to zacítili. Ťažké rytmické dupotanie démonických kopýt. Búšilo im do hrude ako by im tam tĺklo druhé srdce.
Až kým z portálu nevyskočil Čierny Crom a jeho kôň, ktorý sa pred nimi vzopäl na zadných.
Brogan s výkrikom odstúpila a Blaise sa k nej rozbehol, aby ju chránil.
Falcyn sa usmial. „Brogan? Povedz mu Morgana, Narishka a Mordred.“
Vytreštila oči. „Ešte raz?“
„Chce mená svojich obetí. Niet nikoho, kto by si zaslúžil jeho hnev viac, než tí traja.“
Konečne pochopila, o čo ju žiad, a pery sa jej pomaly roztiahli do úsmevu. Sklonila hlavu, žmurkla a ticho sa zasmiala.
„Tichá smrť, čuj dnes môj spev. Uslyš ich mená a zošli svoj hnev. Morgana. Mordred. Narishka.“
Čierny Crom švihol bičom s lebkou smerom k Brogan, a tá otvorila ústa, akoby zachytávala mená a smiala sa na ňu. Všetkým sa blíži posledný dych, smrť si ide po každého z nich.
Náhle Medea začala odriekať slová v jazyku, ktorý Falcyn nepoznával.
Podobne ako ona, tiež začal recitovať čarovnú formulku svojho vlastného kúzla. Toto už nerobil veľmi dlho, no kedysi v tom bol naozajdobrý.
Ako povolával svoje arkánne sily, vzduch okolo začal iskriť. Takúto moc dokázal ovládať iba boh. Zježili sa mu chlpy.
Od krku nadol, po celom chrbte aj rukách mu naskočila husia koža. V ušiach počul šepot éteru. Hlasy miliónov ľudí spolu s hlasmi jeho rodičov a bytostí z iných panteónov.
Počul prúdenie životodarnej miazgy celého sveta. Celého vesmíru. Dokonca aj hviezdy k nemu prehovárali. Rástla v ňom moc, praskala, iskrila, syčala.
Falcyn vedel, že sa jeho oči zmenili na žlté oči hada, ani mu to nikto nemusel hovoriť. Medea, ktorá naňho pozrela a zhíkla, mu to potvrdila.
Falcyn si ju nevšímal, lebo sa dostával k tej najnebezpečnejšej časti. Ak sa teraz prestane sústrediť, Maddor zomrie. Pri vyťahovaní duše z tela bolo treba postupovať veľmi opatrne, zvlášť keď sa to dialo proti vôli postihnutého jedinca. Málokto by tento proces vôbec dokázal spustiť, keďže dušu musel jej vlastník dať dobrovoľne.
No on bol starší než pravidlá. Jeho otec svojho času ovládal duše celého ľudstva. Predával a vymieňal ich ako nejaké malé dieťa svoje kartičky s pokemónmi.
Lombrey zmeravel.
Rovnako aj jeho bojovníci.
Funguje to...
Každým okamihom bude mať duša jeho syna nový domov. Maddor ho síce bude za to nenávidieť, ale bude mimo dosah Morganiných pazúrov.
Falcyn začal šepkať rýchlejšie.
Hlasnejšie.
Čierny Crom zvrieskol. Lombrey zahrešil, padol na kolená a začal sa zvíjať.
Cez Falcyna prešlo čosi tmavé a studené. Povstalo to ako vlna a narazilo to doňho. Vírila okolo neho elektrina a vlasy mu z nej vstali dupkom. Celú jednu minútu sa nikto ani nepohol.
Nikto ani len nedýchal.
Netrúfli si.
Falcyn sa otočil smerom k Lombreymu, v očakávaní, že uvidí Maddora.
Tieňoví bojovníci zmizli v stenách jaskyne a zostali tam visieť ako nehybné tiene. „Čo si to urobil?“ opýtal sa Lombrey.
„Oslobodil som ťa od Morgany.“
Lombrey sa rozosmial. „Nikdy som nebol otrokom tej suky.“
Falcyn sa zmätene otočil k Blaiseovi v nádeji, že mu to objasní. „Myslel som, že Morgana vlastní všetkých mandrakov.“
„Aj vlastní.“
Spýtavo zdvihol obočie a otočil sa späť k Lombreymu, ktorý sa naňho nechápavo mračil.
„Čo majú so mnou mandraci?“
Falcyn začínal mať zlý pocit. Vytiahol Maddorovu dušu von z jeho tela. Cítil to. Nemohol sa pomýliť. Pripusťme, že to už nejaký čas nerobil, ale aj tak...
Vrátil sa k „dračiemu“ Maddorovi.
Drak, ktorý sa javil v každom ohľade ako Maddor, už nedokázal hovoriť. Pozeral sa po miestnosti a vyzeral byť rovnako dezorientovaný a zmätený ako Falcyn.
Jeho zlý pocit sa ešte zintenzívnil. Prosím, povedzte že som ne-
So stiahnutým žalúdkom sa poobzeral po svojich spoločníkoch. Nikto sa nezdal byť iný.
Kto má do pekla dušu jeho syna?
„Maddor?“
Brandor urobil krok dozadu. „Prečo pozeráš na mňa?“
Skúmavo pozrel na Brogan.
„Čo?“ opýtala sa.
„Urian?“
„No?“
Och Bože, prosím, nevravte mi, že to je...
Falcyna sa zmocnil strach, ktorý ho zovrel svojou ľadovou rukou. Ťažko preglgol. „Medea?“
„Áno?“
Zaplavila ho toľká úľava, až takmer videl hviezdičky.
Dobre, zdá sa, že sú všetci tí, čo aj boli.
Ale tým si nepomohol. Stále netušil, čo sa stalo s jeho dieťaťom.
Ak Maddor nebol Maddor, a všetci ostatní boli sami sebou, čo sa mohlo stať s jeho...
Stratil niť myšlienok, pretože sa mu vynorila jediná možná odpoveď.
Ach kurva.
Ohromený a vydesenejší, než kedykoľvek predtým sa otočil k jedinému racionálnemu vysvetleniu.
Dobrí bohovia, to snaď nie...
No iná možnosť nebola.
Maddor bol Čierny Crom.
Okolo nich sa rozozvučal démonický smiech. „To ti trvalo, kým si na to prišiel, drak. Vďaka, že si ma vylepšil.“