Narishka bola v kamennej veži so svojim zajatcom a sledovala, ako sa k nej Maddor snaží dostať, aby ju mohol zabiť. Našťastie mandraka spútala. I keď, v tom označení bolo viac nádeje než pravdy, nakoľko mandrak naďalej bojoval proti mágii, ktorou ho uväznila.
„Pusti ma von!“
Zamľaskala nad jeho zúrivým tónom. Keď sa to tak vezme, ani sa tej veľkej smrteľnej beštii nečuduje. Bol pekný, rovnako ako jeho otec. Mal čierne vlasy aj oči a disponoval tou istou vrodenou mužnosťou, ktorou priťahoval ostatných. A hoci jeho šťavnaté sexy telo nikdy neokúsila, tušila, že je v posteli neuveriteľný. Aspoň tak sa teda povrávalo.
Tiež celkom ako jeho otec. Kde sú tie časy, kedy bol Falcyn omnoho prístupnejší a nebol taký úzkoprsý. Keď sa nestaral, kto k nemu vhupol do postele alebo v ktorej sa ráno zobudí.
Alebo čo vypije...
No teraz nie je ten správny čas skúšať, na čo všetko by sa dal Maddor nahovoriť.
V tejto chvíli ho musí udržať pod zámkom.
A ďaleko od jej hrdla, ktoré by veľmi rád roztrhal.
„Nenúť ma použiť omamné látky.“
Drogy boli v prípade mandrakov veľmi záludné, pretože zhruba polovicu z nich zabili. A keby Maddor zomrel, Falcyn by jej vytrhol srdce a napchal by jej ho do hrdla. Maddor to síce nevedel, ale dôvodom, prečo ešte stále žil, bol ich hlboký strach z Falcynovho hnevu.
„Prečo som tu?“
Pokrčila plecami. „Prečo sme my všetci nútení zúčastňovať sa tejto veci s názvom život? To je večná otázka pre filozofov. Naozaj sa o tom chceš baviť?“
„Nie. Chcem si zgustnúť na tvojom smradľavom srdci, bosorka!“
Ó áno, tento zúrivý pohľad plný nenávisti dobre poznala. Nechápala, ako je možné, že ešte nikomu nedošlo, že Maddor je jediný skutočný syn Velesa. Boli si takí podobní, ako povahou, tak spôsobmi. Ešte viac keď prišlo na slová a činy. Mohli byť pokojne jednou osobou. Iba blázon by si nevšimol, ako veľmi sa na seba ponášajú.
„Takto hovoríš so svojou tetou?“
Pri jej nevídanom a nečakanom odhalení sa zamračil.
Jeho besnenie a hnev pri tých slovách trochu ustali. „Moja čo?“
Konečne sa jej podarilo trochu tú beštiu upokojiť. Založila si ruky na hrudi a zdvihla obočie. „Áno. Ako vidíš, za tie storočia, čo si tu uväznený, sme ti čo-to zatajili. Minimálne fakt, že tvoja matka, Igraine, je mojou pokrvnou sestrou.“
Maddor zmeravel. Podľa jeho výrazu sa dalo usudzovať, že zvažuje, či jej má veriť. „Klameš, tak ako vždy.“
„To je pravda, drahý synovec. Absolútna nefalšovaná pravda. Nemám dôvod v tomto ti klamať. A mám ďalšie informácie, ktoré by si mohol chcieť... ten ohavný netvor, ktorého tak nenávidíš—“
„Kerrigan.“
Och, na toho zabudla.
Keď nad tým tak premýšľa, zoznam tých, ktorých nenávidí až do špiku kostí, je dosť dlhý. Taký dlhý, že ak budú ďalej hrať túto hru, potrvá to týždne.
Pokrútila hlavou. „Nie, myslím netvora, ktorý mu slúži... Blaisea.“
„Čo má byť s tým bezcenným podliakom?“
Zaškľabila sa jeho tónu a pomaly pristúpila k jeho klietke, dávajúc pozor na každý jeho pohyb, a zároveň sa pripravovala na osudovú ranu, ktorú sa chystala uštedriť jeho hlave.
Ó áno, toto jej peknému mandrakovi zrazí hrebienok.
A zaseje večnú nenávisť voči všetkým ostatným.
„Je tu niečo, čo by si mal o našom drahom Blaiseovi vedieť.. o tom, aký jej jeho vzťah k tebe a tvojmu skutočnému otcovi. Priprav sa, chlapče... toto ťa zabije.“
A nielen to, zabiješ kvôli tomu aj svojho vlastného otca.
***
Medea tasila meč a zoslala naň svoju moc. Vzápätí sa jeho ostrie stretlo s prvou čepeľou adonského meča. Odrážala jeho útoky a snažila sa ho zatlačiť späť, kým ostatní ju obkolesili a bojovali so svojimi protivníkmi.
Brogan zostala po Tieňovom boku, aby ho bránila, kým si ostatní neporadia s ich aktuálnym problémom.
Adoni pravdaže zburcovali poplach. Asi by bolo priveľa žiadať od nich, aby boli ticho, alebo nie?
Prekliata zberba. Na rozdiel od nej sa neriadili žiadnymi pravidlami. Hulváti.
Urian zahrešil. „Nuž, takýto vývoj udalostí som nečakal.“
Falcyn nad jeho sarkazmom zavrčal. „Vedel som, že sa nemám zaplietať s daimonmi a temnými lovcami. To mám za to.“
Medea zmraštila tvár a hladkým pohybom odsekla svojmu adonskému oponentovi hlavu. Skôr, než si vzala do parády ďalšieho, otočila sa k Falcynovi a povedala: „Prestaň fňukať, jašterica! Prečo sa nepremeníš a nezapáliš ich? Neuľahčíš nám to, hm?“
„Je to vec priestoru. Keby sme sa ja alebo Blaise v tejto chvíli premenili, zaplnili by sme celú miestnosť a rozpučili vás. Všetci by ste zomreli. Stále chceš, aby som sa premenil, láska?“
Aha. Medea po ňom blysla úsmevom a odkopla svojho oponenta. „Prosím, nerob to.“
„Myslel som si.“
Práve keď padol posledný adoni a oni sa začali obzerať, či niekde nie sú ďalší, otvorili sa dvere.
Všetci naraz sa otočili, aby čelili novému útoku.
Prišelec bol rovnako vysoký ako Falcyn a bol odetý do zlatozelenej zbroji adonských stráží. Hlavu mu zakrývala hrubá kožená kapucňa. Svalnatý a divoký bojovník, ktorý svojím sebaistým postojom dával na známosť, že vie, ako bojovať až do trpkého konca.
No meč netasil.
Namiesto toho si dal ruky vbok, akoby mu ich trampoty prišli zábavné.
Medea sa pripravila na psychický útok. Alebo taký, ktorý by pochádzal z mágie. Takí ako tento zvyčajne siahali po mágii.
Namiesto toho sa ozval jeho smiech. „Stavím sa, že keby som si teraz kýchol, všetci by ste vyskočili až po strop.“
Falcyn hlboko zavrčal. „Varian, ty prašivý bastard! Poď sem. Tieň je zranený.“
Jeho veselosť sa okamžite vytratila. Zatvoril dvere a zložil si kapucňu. Keď sa chôdzou predátora prešmykol okolo nej, aby sa pozrel na ich zraneného priateľa, Medea zdvihla obočie. Bol nečakane pekný. Nemalo by ju to prekvapovať, keďže bol adoni, ktorí boli výnimočne príťažliví, no tento čiernovlasý fey predčil ešte aj ich vysoké štandardy. So svojimi zašpicatenými ušami a dokonalými črtami bol absolútne skvostný – vrchol mužskej dokonalosti.
„Čo sa stalo?“ Varian si kľakol vedľa Tieňa.
Falcyn ho nasledoval, aby mu pomohol. „Obkľúčili nás vlci.“
„Vlci alebo gwyllgi[1]?“
„Gwyllgi,“ odvetil Blaise. V Medee tým vyvolal zvedavosť. Ako to, že mandrak poznal rozdiel?
Varian zahrešil. „Bol s nimi Crom?“
Blaise prikývol a ďalej to nerozvádzal.
Varian zavrčal, podobne ako to urobil Falcyn, keď sa objavil vo dverách, a pomocou svojej moci zbavil Tieň koženého brnenia. Potom zdvihol plátennú košeľu, aby preskúmal zranenia.
Medea sa pri pohľade na hnisajúcu ranu a vystupujúce jazvy špatiace vypracované brucho a hruď zháčila. To brnenie zakrývalo vskutku dokonalé telo. Na bytosť, ktorá obývala podsvetie, trávil dosť času v telocvični s činkami.
Alebo dvíhaním chrličov.
Varian znova zahrešil – tentokrát oplzlejšie. „Dočerta, Tieň. Nemôžeš aspoň raz niečo urobiť polovičato? Nie, ty nemáš len malé škrabnutie. Teba doslova rozpárali.“
Falcyn si sadol na päty. „Ak ho podržíš, ja ho vyliečim.“
Varian Falcyna zastavil. „Ak chceš urobiť to, čo si myslím, tak to nerob. Morgana to vycíti a do minúty ju tu máme.“ Pracoval na tom, aby zastavil Tieňovi krvácanie. „Ja to zvládnem. Vy máte pred sebou úlohu. No mal by som vás varovať...“
Falcynovi stiahlo žalúdok. Vedel, čo mu rytier Grálu povie, ešte skôr, než to Varian vyslovil.
„Narishka má Maddora, a ten je rozzúrený.“ Varian pozrel na Blaisea a potom sa stretol s Falcynovým pohľadom. „A tiež viem, čo nechceš, aby sa roznieslo.”
Výborne. K Falcynovmu vredu sa pripojil ďalší kamoš, a k nim ešte tretí, len tak do rezervy.
Varian si ťažko povzdychol. „Nechcel som, aby si tam napochodoval, kým nevieš všetky fakty. Narishka povedala Maddorovi všetko o jeho rodičoch a minulosti. A tým myslím v-š-e-t-k-o.“ Vzal Tieňu kľúč a podal ho Falcynovi. „Na konci chodby je schodisko, ktoré vás dovedie do katakomb. Buďte opatrní. Čakajú, že sem prídete a budete sa správať hlúpo.“
„Tak to by sme ich nemali sklamať.“ Falcyn mu zamával kľúčom. „Vďaka.“ Vstal, a vnútri ho ďalej zožieral strach a nahlodával jeho odhodlanie a sebadôveru. Bola to výprava na smrť, presne ako poznamenal Varian. No stačil jeden pohľad na Blaisea a Falcyn vedel, že tým musí prejsť. „Veď nás.“
Blaise váhavo vzal Brogan za ruku. „Bude Tieň v poriadku?“
Naklonila sa a zahľadela sa do diaľky. „Áno. Nevidím prichádzať jeho smrť. Rozhodne nie v blízkej dobe.“
Falcyn z jej hlasu vytušil, že im nepovedala všetko, a zježili sa mu chlpy na krku. „Čo nám nehovoríš?“
Priložila si ruku na čelo. „Vidím smrť všade okolo mňa, po celý čas. V každom a vo všetkom. Pre mňa svet nie je krásnym miestom. Je to cintorín plný chodiacich mŕtvol. Takže keď ma požiadajú, aby som sa dobre prizrela strašidlám, ktoré ma mátajú, je to akoby mi ukradli časť duše.“ Trhane sa nadýchla. „To je všetko, čom som chcela povedať.“
Medea prešla k nej. „To ma mrzí, Brogan. V živote je bohužiaľ mnoho vecí, ktoré vyvolávajú tento pocit.“
Brogan sa načiahla a dotkla sa Medeinej ruky. So smutným úsmevom ju otočila a ukázala na línie vyryté v Medeinej dlani. „Vedela si, že budeš mať ešte štyri ďalšie deti, ktoré budeš môcť objímať a milovať?“
Medeina tvár nadobudla rovnako biely odtieň ako jej vlasy. „Ešte raz?“
Brogan roztvorila Medeinu dlaň a nechtom prešla po čiarach brázdiacich jej kožu. „Tvoje srdce je zlomené, ale hojí sa. A hoci nikdy nezabudneš, čo sa ti prihodilo, dokážeš sa cez to preniesť – a aj tak urobíš. Si vo všetkom statočná. Taká si, Medea. Tvoje jazvy na tom nič nezmenia. Sú iba tichým svedectvom o tvojej nezlomnosti a skrytej kráse.“
Medea jej stisla ruku. „Ja nie som krásna, Brogan. Ty áno. Nechápem, ako dokážeš byť taká jemná po všetkom, čím si si prešla. Závidím ti to. Si ako šťavnatý stejk, ktorému gril dodal ešte viac krehkosti, kým ja som ako tvrdená oceľ.
Kútiky sa jej zdvihli a na tvári sa jej objavil smutný úsmev. „To nemusíš. Dala by som čokoľvek, aby som bola bojovníčka ako ty, a aby som mala rovnako ostré hrany. No mňa rany osudu bohužiaľ zlomili. Z dievčaťa, akým som kedysi bola a ženy, akou som sa chcela stať zostala už len spomienka.“ Prerývane sa nadýchla. „Je to pekne na figu, čo? Ten deň, keď sa zobudíme a spomenieme si, aká bola kedysi naša budúcnosť a už nikdy nebude.“
Medea pevnejšie zovrela Broganinu ruku. „Nikdy sa nepodceňuj, miláčik. Vonku je kopa iných, ktorí to ochotne urobia za teba. Pozri, aká si jemná kráska. Nie nabrúsená dýka, akou som sa stala ja.“
Falcyn sa posunul tak, aby sa mohol nahnúť k Medee a pošepkať jej do ucha: „A ja si myslím, že taká aká si, si úplne dokonalá. Nič by som na tebe nemenil.“
Z tých slov sa takmer roztiekla. Ba čo horšie, vohnali jej slzy do očí, lebo to bola tá najmilšia vec, akú jej kto povedal za veľmi, veľmi dlhú dobu. Takú dlhú, že si vlastne ani nepamätá, či jej niekedy povedali niečo milšie.
Zvykla si na to, že je neustále nahnevaná, takže si nebola istá, ako si poradiť s týmito nežnými citmi, ktorých sa Falcyn tak bez námahy dotkol.
Dočerta s ním!
A dočerta s jej srdcom za to, že ho vpustilo k sebe dnu proti jej vôli.
Nechcela sa na niekoho naviazať. Ale keď sa na ňu takto pozrel... keď prehovoril tým svojím sýtym hlbokým hlasom, z ktorého mala zimomriavky...
Akoby mu mohla odolať?
Nemôžeš tým prejsť znova, stratiť niekoho, koho miluješ.
Pomyslenie na to, že by mohla mať ďalšie deti a manžela...
To bola nočná mora každého dospelého daimona. Minimálne jej. Medea si nedokázala predstaviť väčšiu hrôzu. Niet väčšej tragédie ako tráviť každý deň v strachu, že to všetko znova stratí.
Nie. To nedopustí.
Nemôže.
Falcyn videl v Médeiných očiach záblesk paniky a vzápätí sa zvrtla na opätku a utekala z miestnosti akoby mala za pätami pekelných psov chniapajúcich po jej duši.
„Čo si jej povedal?“ opýtal sa Urian.
„Nič, čo by vysvetľovalo takú reakciu.“
Blaise sa uškrnul. „No ja neviem. Si známy tým, že strašíš ženy a deti a vieš donútiť dospelého muža, aby pustil do gatí, braček.“
Falcyn zaškrípal zubami. „Je dobre, že ťa mám rád.“ A s tým sa vydal za Medeou, ktorá rýchlo mierila k feyskému dvoru.
„Zlatko, možno by si mohla zvoľniť, než bezhlavo vpáliš do centrály adoni. Oni by to považovali za šťastný deň, no ten tvoj by to pravdepodobne pokazilo... No na druhej strane, ako ťa poznám, ty by si si to užívala. Teba by neprekvapili.“
Tým docielil aspoň to, že spomalila svoje pekelné tempo. „Čo?“
Prikývol a potom ukázal bradou smerom, ktorým sa vydala. „Tam máva Morganin kruh svoje večierky. Nebolo by najmúdrejšie pozvať sa tam. Ledaže by si chcela na večeru grilovaného adoniho. To viem zariadiť.“
Odfrkla. „To nie je vtipné.“
Falcyn ju dobehol a v snahe upokojiť ju vzal jej tvár do dlaní. „Mimochodom, čo sa stalo?“
„O čom to hovoríš?“
„Len tak z ničoho nič si ušla. Čo sa deje?“
Jej oči potemneli toľkými mukami, že mal pocit, akoby dostal ranu do žalúdka. Nezniesol pohľad na jej bolesť. „Brogan možno vidí smrť, ale budúcnosť, ktorú mi vykreslila je viac, než dokážem zvládnuť. Vydesilo ma to.“
Fakt, že sa mu zverila, nebral vôbec ako maličkosť. Vedel úplne presne, ako zriedka to robila, a nebral to ako samozrejmosť.
Úplne ho to vyviedlo z miery. Plný pokory ju pohladil po líci a usmial sa na ňu, aby jej zdvihol náladu. „Hej, peklu domáceho krbu sa tiež vyhýbam, ako čert krížu. Celý ten pokojný život na predmestí mi ide na nervy. Malý domček. Biela dodávka. Grilovanie so susedmi a sobotňajšie kosenie trávy.“ Pokrčil plecami. „Do týždňa by som sa začal nalievať savom.“
To ju trochu rozveselilo. „No ja neviem. Zástera by ti podľa mňa sekla.“
Ešte širšie sa usmial. „Čo ti budem hovoriť? Ja by som bol sexy ešte aj v džínsoch po mojej mame.“
Vybuchla do smiechu. No len na chvíľku, vzápätí sa do jej očí opäť vrátil smútok. „Prečo nemôžem byť normálna, Falcyn? Prečo som sa musela narodiť prekliata?“
Srdce mu kvôli nej pukalo. Pritiahol si ju k hrudi a silno ju objal. „Ver mi, tak sa cítime všetci. Veľakrát ma už napadlo, že Sudičky si na mňa buď zasadli, alebo som ich obľúbený fackovací panák.“
„Presne.“
Pobozkal ju na čelo a stisol ju. „Poď. Vypadnime odtiaľto, než nás niekto uvidí.“
Medea mu dovolila, aby ju vzal za ruku a viedol ju k ostatným. No s každým krokom cítila, ako ju premáha strach, oslabuje ju. Ešte horšie bolo neblahé tušenie, že sa stane niečo zlé.
Niečo horšie, ako zranenia, ktoré utrpel Tieň.
Oveľa horšie.
Dobre, ty vystrašené kuriatko. Prestaň už s tým čakaním na katastrofu. Zhlboka sa nadýchni a uvoľni sa.
Pri spomienke na Davynove slová, ktoré používal vždy, keď začala so svojim desivými scenármi sa usmiala. Hovoril jej to tak často, že ju dokonca začal prezývať Kuriatko.
Také niečo by prešlo jedine Davynovi. Všetkých ostatných by za to zavraždila.
Och do riti, ja mám niekoho rada.
Toho malého vrtošivého daimona zbožňovala. Bol jej rodina, a ju by zničilo, keby sa mu niečo stalo. Práve preto sa podujala na túto úlohu a silný Urian sa dal nahovoriť na toto bláznovstvo.
Davyn nebol len jej pravá ruka, bol jej najlepším priateľom. Jediný dôverník, ktorého mala. Verný až na kosť, ľudí nesúdil a bol tou najpríjemnejšou osobou, akú kedy stretla. Nič ho nemohlo zložiť. Dokonca ani tento mor.
Nuž, lepšie ja než ty, no nie? Tak sa pozeral na svet.
A hoci mala na rukách krv tisícok obetí, bolo len zopár takých, ktoré ju prenasledovali. Keby Davyn niekedy padol, pridal by sa k nim.
Nie, on ju prenasledovať nebude.
Davyn by ju zničil. Ani jeho nemohla stratiť, nezniesla by to. Nech sa deje čo sa deje, musí ho zachrániť.
S touto myšlienkou v hlave pozrela na Falcyna. „Ako vlastne používaš dračí kameň?“
Blysol po nej drzým úsmevom. „Veľmi opatrne. V rukách ne-draka je to smrteľná vec. Náladová a výbušná.“
„Ako ja?“
„To som nepovedal.“ Jeho oči na ňu zažiarili.
„Ó áno, povedal. Počula som tvoj hlas v tvojej vlastnej hlave. Hovoril tak nahlas, že som si myslela, že to jačí môj vnútorný hlas.“
Odfrkol. „Pekný trik, Savitar.“
Medea stíchla, lebo sa blížili k ich priateľom. To slovo bolo pre ňu veľmi nezvyčajné. Urian bol jej brat, a ona si nebola istá, prečo považuje za priateľov Blaisea, Brogan a Brandora, keď to nie je v jej povahe. Dôveru nedávala ľahko, no nemohla poprieť, že má pre nich slabosť. Bohvie prečo.
Na niekoho, kto nikomu neverí, to bolo vskutku nezvyčajné. Dokonca ani svojim rodičom. Aj keď svoju matku milovala, bola si dobre vedomá Zephyriných nedostatkov. Napokon, jej matka bola nebezpečná osoba, ktorá neváhala zabíjať či mučiť, aby dostala, čo chce. A hoci si Medea nemyslela, že by sa jej matka obrátila proti nej, videla ju už urobiť také veci, že by si netrúfla podstúpiť to riziko zo strachu, že by zistila drsnú trpkú pravdu.
To isté platilo o jej otcovi, napriek tomu, že Stryker bol trochu umiernenejší. Jej otec mal však aspoň zmysel pre česť, aj keď zvrátený, ktorý jej matke chýbal.
Jej matka bola presvedčená o tom, že ich treba zabiť všetkých a bohovia si ich už roztriedia. Ešte lepšie, ak ste mohli z nich ešte predtým mučením získať informácie.
Veru, súcit a empatia nepatrili k silným stránkam jej matky. Z toho dôvodu si Medea nikdy nenahovárala, že by ju jej matka nezapredala, keby niekto ponúkol tú správnu cenu.
A to ju desilo najviac.
Pokúsila sa na to nemyslieť a nasledovala ostatných dole úzkou kľukatou vežou. Čím ďalej šli, tým viac mala pocit, že klesajú do samotného pekla. Bolo tam čoraz chladnejšie a tiež väčšia tma.
A čoraz zlovestnejšie.
A to ju tiež priviedlo k myšlienkam, či a kedy ju ostatní zradia. Za akú cenu títo cudzinci, ktorých sa odvažovala nazvať priatelia obetujú jej život.
„Kam to vedie?“ opýtala sa Medea.
„Do Morganinej záhrady.“ Blaiseov hlas bol v tlmenom svetle úplne bez emócií.
„Nerozumiem. Záhrada v podzemí?“ Akonáhle dopovedala otázku, spomalili.
Falcyn si do ruky privolal dračí oheň namiesto fakle, aby videli, čo je okolo nich.
Vo chvíli, keď zdvihol ruku nad hlavu a svetlo zahnalo tmavé tiene, zalapala po dychu. Záhrada bola obrovská a plná velikánskych sôch drakov, ktoré stáli kam len oko dohliadlo.
Boli všade.
„No do riti,“ vydýchla.
Falcyn prikývol. „No do riti, ako hovoríš. Jemná hmla tu dolu pochádza z ich dychu. Podľa toho aspoň vieme, že sú stále nažive, aj keď skamenení vďaka merlinovmu kúzlu.“
„Nerozumiem. Ak sú z kameňa, ako môžu vydychovať hmlu?“
Blaise, hoci bol vo svojej ľudskej podobe slepý, pozrel najprv smerom k Brogan a potom na Medeu. Vzápätí odpovedal: „Vydychujeme plyn, ktorý to spôsobuje. A to aj keď sme uväznení mágiou. Nie som si istý, prečo je to tak. Je to len čudný vedľajší efekt.“
Dobre teda. Mágia niekedy nedávala zmysel. Ona to vedela lepšie než hocikto iný.
Pravda, v konečnom dôsledku sa tam vždy našla nejaká tá logika, len nebola úplne zjavná.
„Musíme ich oslobodiť všetkých?“ opýtala sa.
Falcyn zamieril k najväčšej šelme po jeho pravici. „Bude to najbezpečnejšie. Takto nezostane Morgane žiaden, ktorého by mohla povolať a využiť proti nám.“
Blaise sa odtrhol od Brogan a vydal sa naslepo do tmy. „Nie som si istý, čo mám s otcovým prsteňom urobiť, aby som ich zobudil. Ty to nevieš?“
Falcyn sa načiahol a vzal ho od neho.
Práve keď sa ich prsty stretli, drak najbližšie pri nich otvoril oči a zavrčal.