Falcyn bol jej slovami úplne ohromený. Medea mu mala vynadať a odstrčiť ho. Dať mu facku alebo vyrezať mu srdce.
Nemala ho chcieť.
Čestný muž by sa od nej odtiahol. Ale on nebol čestný. A vlastne ani muž. Bol divoký až do podstaty svojej dračej bytosti a tvrdý ako šľak. Drak, ktorý si bral čo chcel, čert ber následky.
Presne to ho dostalo do problémov s Igraine. Bol zdrogovaný a zmätený, a konal v zápale vášne, za čo potom draho zaplatil.
V zlomku sekundy za to stratil všetko.
Lebo on neveril na pravidlá a diplomaciu. Tie boli pre Maxa a jeho bratov a sestry. To oni venovali pozornosť Savitarovým pravidlám a nariadeniam. Oni prijímali politiku bohov a ich pakty.
Ako boh bol vždy povznesený nad také malicherné otravné veci určené pre smrteľníkov a nižšie bytosti.
Rovnako ako bol povznesený nad túžby a emócie. Nepotreboval spoločníkov. Bol drakomai. Boli samotári a boli tak šťastní.
Až doteraz.
V okamihu, keď Medea vošla do jeho kruhu, všetko v jeho pochmúrnom svete sa zmenilo. Túžil po nej so šialenstvom, ktorému nerozumel. Chcel, aby bola s ním tak, ako žiadna pred ňou.
Teraz si želal, aby vedel nájsť slová, ktorými by vyjadril, koľko preňho táto chvíľa znamená.
Koľko preňho znamená ona.
Celý svoj život prežil bez tepla nežného dotyku. Ako by teraz mohol odísť? Prstom prešiel po krivke jej opuchnutých pier a vzápätí otvoril ústa a vášnivo ju pobozkal.
Falcyn zatvoril oči a vdychoval jej sladký dych. Jazykom jej vyrazil v ústrety, prechádzal jej ním po podnebí, až kým sa nezačala zvíjať a stonať. Vychutnával si pocit jej pružného tela pritisnutému k nemu, a popritom jej vyťahoval čierne tričko z nohavíc.
„Naozaj si ma mala odstrčiť,“ povedal, keď zdvihol hlavu a pozrel do jej nežných tmavých očí.
Rozkošne sa naňho usmiala a odhalila svoje tesáčiky. „Nikdy som nebola typ, ktorí robí, čo sa mu povie. Súvisí to s mojou zlou a podlou náturou.“
„Hej, a moje zvrátené ja to považuje za jednu z tvojich najmilších vlastností.“
„Vysmievaš sa mi?“
„Nikdy, láska. Nikdy by som sa ti nevysmieval, zo strachu, že ma nakopeš.“
Pri tých slovách jej venoval ozajstný úsmev a Medee z neho poskočilo srdce. Bol nečakaný a úplne jej vyrazil dych.
S bledými očami, žiariacimi v tlmenom feyskom svetle ju jemne zdvihol a spolu s ňou klesol na kolená. Svojimi rukami ju chránil pred chladnou vlhkou zemou a zahaľoval ju svojím teplom. Obklopoval ju svojou silou.
A ona chcela viac z toho jeho tvrdého tela, napriek logike a zdravému rozumu.
Keď sa vrátil k jej perám a jemne ju pobozkal, dokonca zapriadla. Ešte nikto sa jej takto nedotkol. Nikdy si nemyslela, že by obyčajný bozk mohol byť takým nádherným zážitkom.
A keď svojou drsnou teplou rukou uchopil jej ňadro, strhla sa v nervóznom očakávaní. Telom jej prechádzala rozkoš aj bolesť a medzi stehnami sa zlievala horúčava.
Ešte nikdy v živote takto nehorela. Nikdy po nikom takto hriešne netúžila. Týmto neznámym pocitom vonkoncom nerozumela. Pohlcovali ju a boli mätúce, a ona nechápala, prečo ich k nemu cíti.
Bolo to elektrizujúce. Mučivé. A ona kvôli tomu chcela z neho viac.
Z neho, jej nepriateľa.
Falcyn opustil jej pery a vydal sa po cestičke dole po jej hrdle až k ňadru, ktoré zvieral. Medea pri pohľade na jeho tmavú hlavu na svojich prsiach ťažko preglgla. Jazyk, ktorým sa maznal s jej bradavkou bol drsný a horúci, kým pery boli nežné a upokojujúce.
Chytila ho za hlavu a láskala kučery pretekajúce pomedzi jej prsty.
Vyzeral tak nádherne, keď ju dráždil, ochutnával. Napätie v jeho krásnej tvári prezrádzalo rozkoš, ktorú cítil len z toho, že sa jej do týkal. A jej sa z toho rozbúchalo srdce.
Spokojne si povzdychla a nechala sa unášať zemitými pocitmi, až kým sa nestala jednou bytosťou s drakom, ktorý ju držal.
Zavrela oči a úplne sa mu odovzdala.
Falcyn ešte nikdy neochutnal nič, čo by sa podobalo jej telu. Bola taká teplá. Taká zvodná. O to viac keď vedel, že s ním zdieľala niečo, čo dávala len veľmi zriedka. Svoju dôveru nedávala o nič ľahšie než on.
Prečo si teraz vybrala jeho, to netušil. Nebol hodný toho, čo mu ponúkala. Nebol hodný jej, bodka.
Ale na druhej strane, boli partnermi v smútku a temnote. Obaja si užili bolesti aj zrady viac, než si zaslúžili. Obaja videli to najhoršie z ľudí aj fey a dostali sa z pokraja zúfalstva, aby pokračovali ďalej napriek tým hrôzam.
Svedčili o tom jazvy na jej tele, rovnaké ako mal on.
Myklo ho, keď uvidel nepravidelné vyblednuté čiary, ktorými mala stále poznačené svoje nádherné brucho v miestach, kde nosila svojho syna. Na rozdiel od neho, nosila svoje utrpenie vnútri, vo svojom srdci, ako aj vonku. Ako dokázala zvládnuť pozerať sa na takú očividnú pripomienku toho, čo stratila?
Až doteraz si neuvedomoval, aké má šťastie, že bol ušetrený takýchto fyzických rán.
Takéhoto surového neustáleho pripomínania.
Pôvab a odhodlanie, ktoré ukazovala svetu po všetky tie storočia, fakt, že zostala pri zmysloch iba vypovedali o jej sile a charaktere. Nikdy k nikomu necítil väčší rešpekt.
A bol rád, že v tejto chvíli bola s ním, nech je už dôvod akýkoľvek.
Medea ho potiahla za tričko.
Rýchlo si ho vyzliekol, dychtivý vyhovieť jej.
Prebehla rukami po jeho napätých rukách a počuteľne sa nadýchla. Zaťal zuby a od rozkoše sa mu zatočila hlava.
Jej dotyk s ním robil veci...
Bolo to neuveriteľné. Povznášajúce. Vďaka nej sa cítil neskrotne a mužne.
Ako drak, ktorým sa narodil.
Bol tvrdý a roztúžený. Ale predovšetkým sa cítil nečakane zraniteľne.
No nemohol sa stiahnuť. Nie teraz. Potreboval z nej viac. Potreboval sa dotknúť každého centimetra jej tela a prehlásiť ju za svoju.
Keď jej vyzliekol aj zvyšné oblečenie, Medea na chvíľu pocítila paniku. Náhle mu bola úplne odhalená. Nielen nahá.
Skutočne obnažená, spôsobom, akým ešte nikdy nebola. Nevidel len jej telo. Videl ju.
Jej srdce. Jej dušu.
A predovšetkým videl jej bolesť.
Bolo to strašidelné a zvláštne erotické. Nespomínala si, že by pred niekým natoľko odhalená.
Iba pred Falcynom.
S búšiacim srdcom pozerala, aký je veľký. Siahla dole a jemne ho vzala do ruky. Akonáhle ho zovrela, Falcyn zavrčal a na tvári sa mu objavil výraz vrcholného pôžitku.
Jeho oči zažiarili pulzujúcou červenou.
„Stavím sa, že ľudí týmto desíš.“
Zasmial sa a tvárou sa obtrel o jej hrdlo. „Zopár ich už predo mnou s krikom utieklo.“
Ostro sa nadýchla, stisla a užívala si pocit, ako jeho horúca pokožka kĺže proti nej. „Prečo voniaš ako škorica?“
„Aby som ťa privábil.“
A aj sa mu to podarilo.
Ľahol si na ňu a vzal ju do náručia. Keď sa ich telá stretli, z toho nádherného pocitu sa jej vyparili z hlavy všetky myšlienky. Cítila, že je ťažký, ale netlačil ju, naopak, bolo to príjemné.
Falcyn vzal jej ruku a opäť ju nasmeroval k svojmu telu. „Neboj sa ma, Medea,“ zašepkal. „Si jediná osoba, ktorej by som nikdy neublížil.“
Uštipla ho do brady. „Beriem ťa za slovo, drak. Ak ma klameš, tvoja amazonská drakobijka bude najmenší z tvojich problémov.“
Medea prešla rukou po jeho úde a potom ho jemne naviedla do svojho tela. Opäť ju pobozkal a potom sa ponoril do hĺbok jej vnútra.
Falcyn jej šepkal do ucha sladké povzbudzujúce slovíčka, zatiaľ čo ona sa jazykom pohrávala s jemnou pokožkou jeho krku.
Medea vykríkla od rozkoše a vyklenula sa proti nemu. Nikdy by ju nenapadlo, že s nejakým drakom alebo mužom zažije takéto pocity. Ale bola rada, že je to Falcyn, kto je v tej chvíli v nej, objíma ju svojimi silnými rukami a v ušiach jej znie jeho hlboký hlas.
Medea mu ovinula ruky okolo ramien a zaborila tvár do jeho svalnatého krku, aby mohla vdychovať jeho teplú vôňu, zatiaľ čo mu bokmi vyráža v ústrety. Dobrí bohovia, ako to len chcela. Chcela s ním zdieľať svoje telo a aby ju napĺňal až po zbytok večnosti.
Falcyn zaťal zuby. Bola neuveriteľná. Chcel ju nepredstaviteľným spôsobom. Obklopila ho svojím teplom. Jej dych, ktorým ho šteklila na krku mu vysielal mrazenie rovno do duše.
Zvlášť, keď sa naňho pozrela, s rozkošným úsmevom, ktorý zažínal oheň v celom jeho tele. Vnútri aj zvonku. Pohľad na ňu, ako pod ním leží, a jej obnažené telo je spojené s ním...
Bola to tá najneuveriteľnejšia vec, akú kedy videl. Prehnala sa ním vlna zúrivého majetníctva, obzvlášť keď pozrel dole na ich spojenie.
Náhle si zahryzla do pery a zamračila sa. „Ty sa vo mne zväčšuješ?“
Falcyn sa pri jej otázke zasmial. Takéto niečo sa im bežne nestávalo.
Iba ak boli extrémne vzrušení. „Hej. Občas to robíme.“ Prirazil hlboko do nej.
Prudko sa nadýchla a zaťala mu do chrbta nechty. „Prisahám, že ťa cítim až v hrdle.“
Pri jej slovách si to predstavil a ostro nasal vzduch. Páčilo sa mu, keď hovorila také veci. „Naozaj?“
Prikývla.
Odtiahol sa, a potom znova prirazil.
Naraz zastonali.
„Neubližujem ti, či áno?“
Zmraštila naňho nos. „Ver mi, keby si mi ubližoval, vrátila by som ti to.“
Napriek tomu si začal dávať pozor a bol jemnejší, nakoľko toto ešte nikdy so ženou nerobil. Nebol si celkom istý, o koľko ešte narastie.
„Och, to je také skvelé,“ vzdychla.
Falcynovi sa zatočila hlava. Bez toho, aby prerušil ich spojenie, sa prevrátil na chrbát. Posadil si ju na seba a sledoval, ako prevzala kontrolu. Takto sa nemusel obávať, že jej ublíži, keď sa bude jeho telo ďalej zväčšovať.
Lebo úprimne, mal pocit, že asi zomrie od rozkoše. Zvlášť keď sa naklonila dopredu a jej svetlé vlasy ho šteklili na hrudi, kým sa na ňom pohybovala.
Uštipla ho do brady a v ušiach mu zazvonil jej smiech. „Myslíš, že sa dá povedať, že som si osedlala draka?“
Zasmial sa. Sám nemohol uveriť, že to urobil. Ani tomu, že sa dokáže tak baviť počas sexu. ,,Rád ťa kedykoľvek povozím, spanilá pani apollitka!“
Jeho myseľ sa zahmlievala od pocitu ako na ňom jazdí, jej nahá pokožka, dotýkajúca sa jeho. Pohladil ju po tele. „Povedz mi, aké to je, keď som v tebe.“
„Si tvrdý a silný. Dokonca cítim, ako tu pulzuješ.“ Položila mu ruku na svoje brucho.
Pohľad na ich spojené ruky dotýkajúce sa jej brucha, tak blízko k miestu, kde sa jej stehná spájajú, takmer roztrieštil jeho kontrolu. Radšej si zahryzol do pery a vzápätí klesol rukou nižšie, do chumáčiku kučier, aby mohol prirážať a zároveň ju tam hladiť.
Vykríkla, až sa to ozývalo v korunách stromov a divoko proti nemu prirážala.
Medea sa s ním cítila zvláštne slobodná. Ešte nikdy sa takto necítila. Ani so svojím manželom. Prešla rukami po tvrdých svaloch na jeho hrudi a bruchu. Bolo zvláštne vidieť ho tam ležať, medzi jej roztiahnutými stehnami.
Jej drak.
Vedela, že v takejto pozícii ho videl len málokto. Nebolo draka, ktorý by nenávidel podriadenosť väčšmi ako on. Jednoducho to v ňom nebolo.
Držal ju za boky a viedol jej pohyby. No ju ohromila slasť v jeho tvári. Líca mal zrumenené, oči tmavé a zahmlené.
Kĺzal jej rukami po bokoch až na prsia, kde zostal a hral sa s jej navretými bradavkami. Medea zastonala.
Keby jej niekto niekedy povedal, že bude takto jazdiť na čistokrvnom drakovi a bude si to užívať, nazvala by ho klamárom. A napriek tomu tu bola, s jeho mohutným penisom v sebe. A nebol to len tak ledajaký drak.
Bol to Noirov syn...
„Ako cítiš ty mňa, Falcyn?“
„Si vlhká a jemná.“
„Už si niekedy bol s apollitkou?“
Prestal sa pohybovať. „Nie. Prečo?“
Usmiala sa naňho. O to bola táto chvíľa pre ňu výnimočnejšia. „To som rada. Chcem, aby to bolo medzi nami výnimočné.“
Falcyn jej vzal tvár do dlaní. „Ver mi Medea, je výnimočné.“ Pritiahol si ju k sebe a divoko ju pobozkal.
Medea ochutnávala vášeň a chvela sa z toho, ako ju dráždil svojimi perami a jazykom, ktorým sa prepletal s jej jazykom. Okolo nej sa napínali jeho svaly a ona sa celá roztriasla.
Keď ju takto bozkával, takmer mu verila.
Prosím, neklam mi. Naozaj nerada by ho za to zabila. A že by ho naozaj zabila! Pretože ak jej klamal, ak ju podviedol, Medea tú bolesť neprežije.
Ona nebola typ, ktorý také čosi odpúšťa.
Nikomu.
Falcyn sa od nej odtiahol, oboch ich prevrátil a znova prevzal kontrolu.
Medea prehla chrbát, lebo sa začal pohybovať rýchlejšie. Tvrdšie. Akoby sa snažil niečo dostihnúť.
Teraz bol už taký veľký, že ju úplne zaplnil. Každým pohybom jej prinášal ďalšiu rozkoš. Rezonoval v nej každý jeho dotyk, každý bozk.
„Vezmi si ma, Falcyn.“
Vo svojom srdci vedela, že tak už urobil.
Opäť sa zmocnil jej úst a vrazil do nej ešte hlbšie, než predtým. V tom okamihu vyvrcholila a vykríkla. Jej telo explodovalo farbami a rozkošou.
Ovinula nohy okolo jeho bokov a nechala sa unášať jeho vášňou.
Sklonil hlavu k jej ramenu a zavrčal. Aj on do nej vyvrcholil a triasol sa jej v náručí.
Rozochvene sa nadýchla. Falcyn sa na ňu zrútil a pevne ju držal.
„Ďakujem ti, Medea,“ zašepkal jej zadýchane do ucha. Potom ju znova pobozkal na pery. Bolo to také nežné, až ňou z toho prešla triaška.
Vystúpil z nej a prevrátil sa na chrbát. Ju si pritiahol k sebe.
Predpokladala, že s ňou skončil, preto ju prekvapilo, keď jej roztiahol nohy a dotkol sa jej najintímnejšieho miesta.
„Čo robíš?“ opýtala sa.
„Beriem si ťa spôsobom, akým si drak berie svoju dračicu.“
„Čože?“
Diabolsky sa usmial. „Ešte nikdy som si nevzal ženu ako drak. Ešte som nenašiel takú, ktorá by bola dosť ženou na to, aby som to urobil.“
Trochu z toho znervóznela.
„A čo tým myslíš?“
„Veríš mi?“
Nie tak celkom.
Ale...
Medea preglgla, lebo Falcyn ponoril svoje dlhé štíhle prsty hlboko do jej tela. Trochu stuhla, keď ju jemné tkanivo začalo páliť z ich dotyku.
„Neublížim ti, Medea.“ Zdvihol sa na kolená, pritiahol si ju k sebe tak, že sa chrbtom opierala o jeho hruď.
Aj keď to nebolo pre ňu prirodzené, odovzdala sa mu.
Hojdal sa s ňou v náručí, a ona na zadku cítila, ako tvrdne. Jeho dych ju šteklil na pokožke, zatiaľ čo sa s ňou hral, až kým nebola rozpálená a nelapala po dychu.
Prešiel svojimi dlhými prstami po jej štrbinke. Zachvela sa a šklblo ňou, pretože každé nervové zakončenie v jej tele sa prebralo k životu.
Prehla sa a zastonala. Už nedokázala hovoriť, mohla jedine vnímať každé zmyselné pohladenie, ktorým ju poláskal, kým opäť vstupoval do jej tela. Akurát, že teraz bolo niečo iné. Mala pocit, akoby ju celú obalil. Akoby boli skutočne jedným tvorom.
Kto by si to bol pomyslel? Cítila jeho horúci dych, hladil ju po celom tele, zvnútra aj zvonku.
S hlavou zaborenou v ohybe jej hrdla sa s ňou miloval, až kým znova nevyvrcholila, s výkrikom a jeho menom na perách.
Až vtedy našiel svoje vlastné uvoľnenie.
Čakala, že sa od nej odtiahne.
Neurobil tak.
Namiesto toho sa posadil, s ňou v náručí. „Pár minút musím zostať v tebe. Nemôžem sa vytiahnuť, inak by som ti ublížil.“
Až vtedy si uvedomila, že je v nej stále tvrdý. „To je pôsobivé.“
Zatvoril oči a ticho zasyčal. „Áno, to si.“
Dýchala trhane, úplne slabá a vyčerpaná, a Falcyn ju zatiaľ držal v náručí. Medea sa usmiala a pritúlila sa k nemu. Chcela byť k nemu čo najbližšie.
„Vieš, že ak na nás narazia ostatní, a uvidia ma nahú, zabijem ťa, drak?“
Zasmial sa. „Aká prudká.“
„A to na mne miluješ.“
„Vlastne áno. Je príjemné byť so ženou, ktorá chápe moju temnú stránku.“ Pobozkal ju a potom ju jemne zdvihol zo svojich bokov. „Doparoma. Máš ten najkrajší zadok aký som kedy videl.“ Keď vstala, aby sa mohla obliecť, uštipol ju doň.
Prešla mu prstami po tvári a venovala mu hrejivý pohľad. „Ak v tom budeš pokračovať, nikdy sa odtiaľto nedostaneme.“
„Nepokúšaj ma. Okrem toho, nemôžeme zostať. Nepatríme do tohto sveta. Narušilo by to rovnováhu.“
To bola pravda. O cestovaní medzi jednotlivými svetmi vedela jedno: ak nešlo o zvláštne okolnosti alebo ste nemali povolenie, mohli ste ich navštíviť, ale iba na veľmi obmedzený čas. Ak ste chceli zostať, museli ste si vymeniť miesto s niekým iným.
Dušu za dušu.
A to nebolo nič jednoduché. A ak ste si v stanovenom čase nenašli alebo neukradli príslušnú dušu, urobili to za vás iné sily – zvyčajne v tom najnevhodnejšom čase.
To bolo to posledné, čo človek chcel, pretože len zriedka vybrali také, ktoré by ste si vybrali vy. Namiesto toho vybrali niekoho, kto vám prinesie tú najväčšiu bolesť. Pomstychtiví bastardi, vždy našli spôsob, ako vás potrestať za to, že ste si dovolili vzdorovať ich vôli.
Celkom ako Sudičky.
A bohovia.
Ako na to myslela, kým sa obliekala, jej radosť nahradil smútok. Pretože bohovia a Sudičky jej ani raz nedopriali mier a skutočné šťastie. Zdalo sa, že majú zvrátené potešenie z toho, ako jej ho upierajú.
Prevalcovala ju realita a aj ten malý záblesk nádeje, ktorý mala pred pár minútami, odumrel. Dusili ju slzy. Niet šance, že by mohla mať šťastný koniec s Falcynom, alebo s kýmkoľvek iným.
Bola apollitka zatratená kliatbou svojho otca, ktorú uvalil na jej rasu kvôli skutkom žiarlivej kráľovnej.
Falcyna zatratila žiarlivá kráľovná za to, že sa narodil. Ako hovorí staré príslovie, spojenie ohňa a pušného prachu trvá ozaj krátko.
Ich nič nečakalo, iba ak smrť a utrpenie. To bolo jediné, čo im bohovia dopriali. Budú na nich útočiť na nich všetci ich nepriatelia. A medzi nimi dvomi stál desivo dlhý rad bytostí, ktorí ich chceli vidieť mŕtvych.
Trhane sa nadýchla a prijala chladnú trpkú realitu. Bude sama až na večnosť. „Musíme nájsť ostatných.“
Falcyn prikývol. „Ja viem.“
Keď sa odtiahol, všimla si na spodnej časti jeho chrbta zvláštne špirálovité značky, ktoré jej počas ich nežností unikli. Načiahla sa a prešla po starodávnych čiernych ornamentoch. „Čo je to?“
Pozrel na ňu cez plece. „Symboly liečenia a ochrany, ktoré tam umiestnil môj brat Hadyn.“
„Sú nádherné.“
Prikývol. „Bol neuveriteľne mocný. Jeden z najsilnejších simeonských mágov, akí kedy žili. Skutočný arcimág.“ To bolo pôsobivé, vzhľadom na fakt, že arcimágovia vedeli nielen vziať život, ale zničiť aj dušu.
To z nich robilo najobávanejšie plemeno zabijakov. Báli sa ich ešte viac než Chthonianov, ktorí boli stvorení, aby dohliadali na samotných bohov.
„Bojovali ste spolu?“
„Áno.“ Jeho oči potemneli smútkom. „Počas Primus Bellum mi zachránil život.“
„Za ktorú stranu si bojoval?“
„Nešlo ani tak o stranu, za ktorú som bojoval, ako o osobu, s ktorou som bojoval.“ Pretiahol si tričko cez hlavu. „Slúžil som so Sephirii. Chránil som ich veliteľa.“
Zmrzla, uprostred toho, ako sa obliekala, a vytreštila naňho oči. Istotne žartuje... „Jareda? Ty si chránil toho bastarda?“
„Nie. Toho pred ním. Jeho matku. Myone.“ Zašklbalo mu svalom v sánke, akoby ním lomcoval rovnaký hnev voči Jaredovmu správaniu, aký cítila ona.
A keď prehovoril uvedomila si, že naozaj rozumel, prečo voči bývalému Sephirothskému bojovníkovi prechovávala toľkú zášť. „Bol som tam, keď Jared otočil svoju armádu a viedol ju na porážku. Nech si mu urobila čokoľvek, kým ho tvoja matka zadržiavala pre Artemis, je mi to jedno. Čo sa mňa týka, zaslúžil si to. Viem, že si myslí, že má pre svoje činy vznešené dôvody, ale ja mu nedokážem odpustiť. Môžem len povedať, že som rád, že jeho matka už bola v tom čase mŕtva. Keby videla, ako zradil svoj sľub, puklo by jej srdce.“
„Si jeden z mála, ktorí to tak cítia.“
„To preto, lebo som tam bol. Videl som ten masaker.“ Zapol si nohavice. „Je toho toľko, za čo bohov nenávidím.“
„Ver mi, že chápem tvoju bolesť.“
Falcyn k nej podišiel, aby jej mohol prstami prejsť po vlasoch. „Pomôžem tvojim rodičom. Nie preto, čo sme teraz robili, ale preto, lebo som unavený zo sledovania, ako bohovia bezdôvodne ničia životy.“
„Ďakujem.“
Naklonil k nej hlavu. „Žiaden problém. Len musíš nájsť spôsob, ako nás odtiaľto dostať, aby som mohol ísť za nimi.“
„Nuž, to sa ľahšie povie než...“ Medea sa zasekla uprostred vety, lebo jej telom sa prehnal zvláštny pocit. Akoby jej niekto alebo niečo stislo dušu. Bola to tá najčudesnejšia vec.
A nastúpila hlboká temná bolesť. Taká, z ktorej ste zvláštne vyčerpaní a zdeprimovaní.
„Medea?“
„Z ničoho nič som hrozne unavená. Ledva držím otvorené oči.“ Posadila sa, aby dokončila obliekanie. „Asi ma to len zmohlo. Je toho toľko, čo treba urobiť. Neviem ani, kde začať.“ Pri pomyslení na to, čo ich čaká, jej srdce pokleslo. „Čo ak sa tam nedostaneme včas? Čo ak je už neskoro?“
„Nie je.“
„Ale čo ak je? Čo ak podceňujeme Kessara aj Apolóna? Je boh, vieš. Ako sa môžeme nádejať, že ich porazíme?“ Prešla si rukou po čele. Dusili ju slzy.
Falcyna uvidel v tieni naľavo pohyb a zamrazilo ho. Niečo bolo zle, a on mal veľmi, veľmi nepríjemný pocit, že vedel, čo to je.
„Medea? Pozri sa na mňa.“
Poslúchla ho.
Rukou ju držal za bradu a skúmavo pozoroval jej tmavé oči. Zornice mala trochu rozšírené a mala na nich čudný sklenený povlak. Ďalej lamentovala nad ich situáciou.
Do riti...
„Sedela si v tieni?“
„Čo?“ Zamračila sa naňho.
„Dostal ťa jeden z tieňov? Nariekaš tu a to sa vôbec nepodobá tej psychotickej daimonke, ktorú poznám. Myslím, že ťa dostal jeden zo SÚŠov.“
Oči malá plné nezvyčajného zúfalstva. „Ako to mám vedieť? Och, čo na tom záleží? Aj tak odsúdení na smrť. Aj keby sme uspeli, nepodarí sa nám to.“
Ó áno, toto má na svedomí SÚŠ.
„Dee... zostaň so mnou.“
„Nikam sa nechystám. Prečo sa obťažovať? Je to aj tak nanič.“
Falcyn hlboko zavrčal a pokúšal sa vymyslieť spôsob, akým ju vrátiť naspäť do normálu.
Bolo to beznádejné. Presne ako povedala. Všetko čo urobili sa napokon obrátilo na zlé.
Ach do riti...
Dostalo to už aj jeho.