„Takže, čo ťa trápi?“
Blaise si nad Falcynovou zavrčanou otázkou posmešne odfrkol. „Nedostatok rodičovskej lásky. Že sa nedokážem citovo naviazať. Že ma Kerrigan zakaždým, keď mal zlú náladu – čo bolo takmer vždy, oplieskal o stenu, keď som doňho rýpal. A tiež strach z huňatých zajačikov, ale preto tu nie som.“
„Huňatých zajačikov?“ Falcyn si nebol istý, či chce poznať odpoveď na tú otázku, ale tak veľmi sa to nehodilo k tomuto drzému šialenému mandrakovi, že cítil povinnosť vypočuť si jeho vysvetlenie, aj keď vedel, že to oľutuje.
„Už si niekedy videl film Bambi? Tí malí bastardi sú ozaj zvláštna partička. A to nehovorím o Svätom Grále Montyho Pythona a tej králičej nočnej more.“ Blaisea viditeľne striaslo. „Je pochopiteľné, že tú vypchatú ružovú vec, ktorú nosí Nim, nemôžem ani vidieť.“
Pri zmienke o neškodnom slimačom démonovi Falcyn tak vehementne prevrátil očami, až ho to zabolelo. „Si totálne šibnutý.“
„No jasné, lebo ty si zhltol všetku normálnosť sveta. Už si sa niekedy obťažoval pozrieť sa do toho pekla, priateľu? Skončíš rovnako.“
„Má táto tvoja misia aj nejaký iný cieľ, ako nasrať a uraziť ma? V tomto bola mimochodom úspešná, ale tvoj život sa povážlivo priblížil ku svojmu koncu.“
„Fíha, tak tomuto už hovorím vážny akt agresie, kamoško. Mal by si trošku vyfučať.“
Falcyn zdvihol pri tom nezvyčajnom slove obočie. Vyfučať? „S kým si sa vláčil, že si od neho pochytil všetky tieto nové slová?“
Blaise sa uškrnul. „Morganina nová hračka. Je závislý na kadejakých výstrednostiach... a nielen porne. Čo je dôvod, prečo som tu.“
„Čože? Kvôli pornu? Prepáč, nie som pasák. Nepotrebujem pasáka. Nechcem pasáka.“
„Nič také som nenaznačoval. Ani som nevedel, že si na chlapov.“
Falcyn sa zamračil. „Z rozhovoru s tebou ma vždy rozbolí hlava. Vysvetli mi, ako je možné, že ťa ešte nikto nezavraždil?
„Uisťujem ťa, že sa o to už pokúšali. Dovoľ, aby som znova pripomenul to Kerriganovo trieskanie o stenu. Ale ja mám dobré reflexy. A na moje šťastie si ty starý drak. Vetchý.“
„Si si istý, že....chceš zistiť z prvej ruky, či máš pravdu?“
„Nie, ak mi nemá kto kryť chrbát. Takže, k dôvodu mojej návštevy...“
Falcyn, ktorý bol nedočkavejší, než by mal byť, si založil ruky na hrudi a čakal, kedy Blaise dokončí vetu. „Stratil si myšlienku, rozum... alebo len odvahu?“
Blaise naklonil hlavu a zúžil oči, akoby sústredene čosi počúval. „Sú tu.“
„Oni?“
„Morganiny psi. To som sa ti snažil povedať. Podarilo sa jej nájsť portál, a hoci ona ním prejsť nemôže, členovia jej kruhu áno.“
„A? Prečo by ma to malo trápiť? To je tvoj boj, braček, nie môj.“
A skôr, než stihol Blaise povedať čo len slovo, dvere za nimi sa rozleteli.
Falcynovi pri pohľade na novú príchodziu zovrelo žalúdok. Narishka duFey, Morganina pravá ruka.
A bytosť, ktorú Falcyn nenávidel zo všetkých najviac.
Toľko k tomu, že je to Blaiseov boj. Keď Falcyn pozeral na drobnú blonďatú adoni, ktorá ho okradla o všetko, čo kedy túžil milovať, hustla mu krv v žilách
Zdvihla ruku a použila svoju moc, aby ho zadržala. Potom mľaskala jazykom. „Toto sa nerobí, drak. Čo ťa to napadlo?“
„Že by som si rád pochutil na tvojich vnútornostiach, ty feyská suka!“
No ňou ani nehlo. Namiesto toho naňho pokrútila hlavou. „Ale, ale, takto sa hovorí s nevlastnou matkou tvojho dieťaťa?“
Tými slovami iba rozdúchala jeho hnev, pretože prebudili bolesť zapustenú tak hlboko v jeho vnútri, že ani všetky tie storočia ju nedokázali zmierniť. „Chcela si povedať vrahyňa môjho syna, či nie?“
Blaise vytreštil oči. Narodenie syna Falcyn nezmienil živej duši.
Iba Maxovi.
A ani jeden z nich o Maddorovi nehovoril, pretože ho stačilo len spomenúť, a jeho brat šiel vyskočiť z kože.
Narishka o ňom vedela iba preto, lebo svojej sestre pomohla počať a porodiť ho. A kvôli čomu? Aby sa stal otrokom Morgany le Fey – vďaka Maxovi a jeho zásahu. Kvôli skutkom jeho brata už neboli mandraci ani zďaleka takou mocnou rasou, ako by mali byť. A preto žili ako služobníci feyských štetiek z Avalonu a Kamelotu.
Maddor, ich praotec, bol prvý, kto bol vystavený tomuto utrpeniu. Odrážal prevažnú časť Morganinej slepej zúrivosti vyvolanej Maxovými činmi. A Falcyn nemohol urobiť nič, čím by ju zastavil alebo pomohol svojmu synovi.
Nič.
Dokonca ani v deň, kedy Maddora napokon zabili, v dôsledku Maxovho prekliatia. Už len preto by im Falcyn aj teraz najradšej vytrhol srdcia z hrude. Neprešiel deň, kedy nezahorel hnevom nad stratou svojho dieťaťa.
A práve preto Falcyn všetky tie storočia miloval a ochraňoval Blaisea.
Pretože Blaise v skutočnosti nebol jeho brat.
Bol to jeho vnuk. Ten, ktorého nesmel vidieť, až kým Blaise nedospel, odkázaný sám na seba. Čo bol dôvod, prečo Falcyn nepovedal Blaiseovi o tom, ako sa narodil. Keby Blaise zistil pravdu, znamenalo by to preňho len ďalšiu bolesť.
Jeho otec ho neopustil. Adoni ho od neho odtrhli a nechali zomrieť, čo bolo ešte krutejšie.
A to ho bolelo za oboch. Nebolo nutné zaťažovať Blaisea realitou, ktorú nemohol zmeniť. Falcyn radšej zhorí v pekle, než mal dovoliť, aby ešte niekto niekedy Blaiseovi ublížil.
„Vyser si!“ Falcyn použil svoju moc, aby zlomil jej zovretie a šmaril ju o stenu takou silou, že urobila do sadrokartónu dieru.
Konečne sa v jej očiach objavili strach a panika, lebo si uvedomila skutočný rozsah jeho schopností a to, aká slabá je v porovnaní s nimi. Vzpierala sa proti jeho neviditeľnému zovretiu. „Zabi ma a tvoj syn zomrie tiež.“
„Môj syn zomrel už dávno.“
Narishka pokrútila hlavou. „Maddor stále žije.“
Tie tri nečakané slová jej zachránili život. „Ako to myslíš?“
Zamračene pozrela na Blaisea. „Povedz mu to! Maddor stále vládne mandrakom na Kamelote.“
Falcyn cítil, ako sa mu vytráca krv z tváre. Nie.. klamala.
Musela.
„Zahrávaš sa so mnou, adonská štetka, a tak—“
„To by som nikdy neurobila!“ Rozkašľala sa a vyštekla na Blaisea: „Povedz mu to, dočerta!“
Blaise si pomaly oblizol pery. Jeho tvár zbledla rovnako ako Falcynova. „Je Maddor naozaj tvoj syn?“
Falcyn nezvládol odpovedať na otázku. Nie kým ho dusili nepreliate slzy. „Žije?“ Jeho hlas znel zachrípnuto.
Blaise prikývol. „Hej, žije. No je to chladnokrvný sukin syn.“
Aký otec, taký syn.
Falcyn podišiel k Narishke. „Bola to vskutku štetka. Zákerná až do posledného dychu.“
Narishka zdvihla bradu s odvahou, ktorá by bola obdivuhodná, keby jej odpor nebol taký nezmyselný. Sálala z neho nenávisť a bolo zjavné, že mu je jej život ukradnutý. „Povedala som ti, že moju sestru nemáš zabíjať.“
Zasyčal a pohol sa, aby to s ňou ukončil a ona sa mohla pripojiť v pekle k Igraine.
„Počkaj!“ zvrieskla.
„Na čo?“ Otázku vyhŕkol skôr, než sa stihol zastaviť. Ani nevedel, prečo sa vôbec obťažuje, keďže netúžil ušetriť jej život, alebo vôbec počuť z jej úst, z ktorých vychádzalo viac lží než právd, čo len jednu ďalšiu slabiku.
„Máš niečo, čo potrebujeme.“
No a čo? Robí si srandu? Oni a ich potreby mu ani nemohli byť ukradnutejšie.
Prekvapene zdvihol obočie. „Nič nemám.“
„Nepovedala som, že to máš. Chrániš to.“
Ešte väčšmi sa zachmúril. V jeho živote nezostalo nič, čo by ochraňoval.
S výnimkou Blaisea a Illariona. A on nedovolí, aby niektorého z nich získala.
„Nerozumiem.“
Hlboko v očiach jej zaplápolalo tmavé úskočné svetlo. „Poďme vyjednávať, čo ty na to?“
***
Urian zamračene pozeral na Medeu. Rozprávali sa spolu v malej súkromnej miestnosti v Útočisku vyhradenej nadprirodzenej klientele, ktorá začala robiť výtržnosti. Tu boli preč od ľudí, ktorí by ich mohli vidieť a prípadne zle zareagovať na zistenie, s kým zdieľajú tento svet. Bol to len o trochu väčší kumbál, a hoci bol priestor stiesnený, poskytol im súkromie pred ľuďmi zvonku.
Alebo aj zverolovcami, ktorí mali spravidla veľmi citlivý sluch.
A keď vezme do úvahy skutočnosť, že mu sestra práve povedala o záhadnej nákaze, ktorá mala zničiť jej ľud, bol rád, že ich nikto nemôže počuť.
„Prečo mi to hovoríš? Už nie som daimon.“
Medea si založila ruky na hrudi. „To nie si, ale podľa toho, čo vieme, by mohla nákaza postihnúť aj teba. Nech na nás Apolón vypustil čokoľvek, vyberá si to strašnú daň. Viem, že nášho otca nenávidíš, ale—“
„Stryker nie je môj otec!“ pripomenul jej chladne.
„Biologický nie. No vychoval ťa ako vlastného. Jeho žena ťa porodila.“
„Potom, ako ma tá suka, ktorej slúžiš, vytrhla z brucha mojej skutočnej matke... a strčila jej ho do lona bez jej vedomia či súhlasu!“[1]A to, že mu Medea pripomínala, ako sa bohovia zahrávali s jeho životom, jej nijako nepomáhalo, aby si ho naklonila na svoju stranu.
Ani trochu.
Ak má byť úprimný, už netúžil byť ich zbastardelým nevlastným synom, do ktorého si kopli vždy, keď sa nudili.
„Tá suka je taktiež matkou tvojho súčasného šéfa a milovanou ochrankyňou tvojho skutočného otca a matky, na to nezabúdaj!“
Urian pri jej necitlivom upozornení na postavenie Apollymi v jeho svete zasyčal. „To je veľká drzosť prísť sem a žiadať ma, aby som pomohol Strykerovi alebo Apollymi, vzhľadom na to, čo mi obaja vzali.“
„Ja viem. To vypovedá o tom, aká som zúfalá.“ Ťažko preglgla. „Nie sú jediní, ktorí sú chorí, Uri. Postihlo to aj Davyna. Ak nám nepomôžeš, zomrie.“
Pri zmienke o daimonovi, ktorého ako jediného stále považoval za rodinu, na ňom uvidela nerozhodnosť, ktorá ho mučila. Urian možno bol nahnevaný na jej rodičov a Apollymi, no nikdy by sa neobrátil chrbtom k Davynovi. Nie po všetkých tých storočiach, kedy boli viac bratmi, ako priateľmi.
Nie po všetkých tých razoch, kedy Davyn riskoval svoj život, aby priniesol Urianovi tajné informácie.
Jedna vec bola na jej bratovi zaručená – lojálnosť bola uňho na prvom mieste.
Dokonca vyššie ako hrdosť či ego.
A obaja Davyna milovali a vážili si ho za to, akým výnimočným daimonom bol.
„Prosím, Urian. Prišla som o manžela a jediné dieťa, a to preto, lebo môj starý otec – ktorý je starým otcom tvojho dvojčaťa– bol bastard. Pred mojimi očami ich zmasakroval ľudský červ, ktorého ochraňuješ. Bez akejkoľvek príčiny, jednoducho len preto, lebo sa nás báli, napriek tomu, že sme neurobili nič, čím by sme ich ohrozili. Boli sme nevinní a neškodní. Starali sme sa o seba, do ničoho sa nemiešali a oni na nás zaútočili. Preto si ani na okamih nemysli, že máš patent na bolesť. Lebo ver mi, braček, v tejto oblasti si nováčik. Nemáš potuchy, čím som si prešla v mojom smrteľnom a tomto živote. Je mi ľúto, čo Stryker urobil tvojej Phoebe. Naozaj je, ale ja som stratila už toľkých, že nedokážem len tak sedieť a sledovať, ako zomrie aj zvyšok a neurobiť nič, čím by som sa im aspoň pokúsila pomôcť. Nemám to v povahe.“
Jej slová sa konečne predrali skrz Urianovu bolesť a otvorili oči pravde o jeho sestre, ktorú nikdy predtým nevidel. „To preto si mučila Jareda, však?“
Pri zmienke o Sephirothovi, ktorého držali v zajatí jej matka a teta, sa Medea strhla. Dodnes sa hanbila za niektoré veci, ktoré mu urobila, kým ho väznili.
No nie úplne. Podľa nej si viac než zaslúžil všetko, čím musel prejsť. „Obrátil sa chrbtom k svojim vlastným. Viedol ich na smrť k tým istým bohom, ktorí nás zradili, kým jeho vojaci vložili svoju vieru a životy do jeho rúk. A kvôli čomu? Pre jeho vlastný prospech. Pre nič iné. Vedel presne, akí zradní sú bohovia, a vôbec mu na tom nezáležalo. Videl len svoj cieľ. Nechal svojich vojakov umrieť pod svojím velením. Takže áno, vyliala som si na ňom svoj hnev, keď ho bolo viac, než som dokázala zvládnuť. Ako by som aj nemohla? Ako mohol niekto zradiť ľudí, ktorí mu verili tak, ako to urobil on? Len tak sedieť a dovoliť, aby jeho nepriatelia roztrhali jeho priateľov a rodinu na kusy. Brutálne. Ja by som tam šla a bojovala až do horkého konca aj za niekoho neznámeho. A vraj ja som tá zlá. Zakaždým, keď si pomyslím na pokrytectvo, ktorého sa dopustil Jared na svojej armáde, príde mi zle. Všetkých ich predal, aby si zachránil vlastný zadok a prežil vojnu. Na svete nie je nič, čo by som nenávidela viac, ako zbabelcov.“
„Iba ľudia.“
V duchu si predstavila tváričku svojho dieťaťa a po líci sa jej skotúľala slza. Bol taký nádherný, so svojimi blonďavými kučierkami a žiarivými očkami. S jamkami v líčkach a anjelským smiechom. Taký rozkošný a nevinný. Medea skutočne nežila až do okamihu, keď v náručí držala ten malý kúsok neba.
A do hrobu si so sebou odniesol aj jej srdce.
„Praxis mal päť rokov, Uri. Päť. A umrel ich nemilosrdnou rukou, v bolestiach. Kričal, aby som mu pomohla, kým mu...“ Hlas sa jej zlomil. Ani teraz nedokázala vysloviť tie slová, ani po všetkých tých storočiach. Tá hrôza bola v jej srdci stále príliš čerstvá.
Žiaden čas nedokázal vyplniť to, čo jej surovo vzali.
Nie, nie vzali.
Roztrieštili. Fyzicky možno prežila, ale vnútri bola mŕtva ako jej manžel a syn. Bola len telesnou schránkou ženy, ktorou kedysi bývala.
A nikdy viac plachým dievčaťom, ktoré kedysi tento svet považovalo za nádherné miesto.
Takže namiesto toho pozrela na svojho brata. „Povedz mi, Urian, ako môžem byť vôbec pri zmysloch po tom, čo ma tak násilne okradli? Žiaden čas neotupí takú ostrú bolesť!“
Pritiahol si ju k sebe. „Je mi to tak ľúto, Dee.“
Jej slzy sa pretavili do zúrivosti, tak ako vždy. Pretože nedokázala zvládnuť plnú váhu svojho smútku. Bola to zbytočná ohavná emócia, kvôli ktorej bola slabá a zraniteľná. Hnev ju motivoval. Zúrivosť ju poháňala v časoch najpálčivejšej bolesti.
To bol jediný dôvod, prečo ešte stála. To ju držalo na nohách v ťažkých chvíľach jej života a pomáhalo jej fungovať. Živila ju ako materské mlieko a držala ju pri sile. Toho sa držala zubami-nechtami.
Odstrčila ho. „Nepotrebujem tvoju ľútosť. Nie je mi nanič. Môžeš si ju nechať, obzvlášť, ak mi nechceš pomôcť.“
Keď sa pobrala na odchod, Urian ju chytil za ruku. „Počkaj!“ Chcel ju odmietnuť. Pravdou je, že chcel vidieť Strykera horieť v plameňoch a smiať sa pritom. Napokon, ten bastard Urianovi chladnokrvne podrezal hrdlo a zavraždil jeho vzácnu Phoebe – jedinú ženu na svete, ktorú kedy miloval.
No Medea mala pravdu. Nemohol dovoliť, aby zvyšok toho, čo kedysi bola jeho rodina a priatelia zomrel a on pritom neurobil nič. Na rozdiel od Jareda nemohol stáť a pozerať, ako sú jeho priatelia neprávom zmasakrovaní.
Nie, ak tomu môže zabrániť.
„Je tu jedna vec, ktorá by ich mohla zachrániť.“
„Aká?“
Zaváhal. Nie preto, lebo im nechcel pomôcť, ale preto, lebo nevedel, čo Stryker urobí s liekom. V jeho rukách môže byť veľmi smrteľný.
Žiaden dobrý skutok nezostane nepotrestaný.
Toto sa mu nejako vráti. Vedel to. Takéto veci sa mu vždy vrátili, a keď s ním skončili, nechali ho v kaluži krvi, s nadávkami na perách. No napriek tomu nemohol dovoliť, aby Medea trpela ešte viac ako doteraz. Mala pravdu. Niesla na pleciach už priveľa bolesti a konieckoncov, boli rodina. Možno nie v bežnom slova zmysle, ale on to tak cítil. A vyrastal ako jeden zo Strykerových synov. Na Strykerovu dcéru sa pozeral ako na svoju sestru.
Zakaždým, keď sa pozrel na Medeu, uvidel Dyaninu milovanú tvár. Spomenul si, ako sa spolu hrávali, keď boli deti, a na deň, kedy ju premenovali na Tannis, lebo už nedokázali uniesť, že majú ich jedinú sestru volať menom ich tety, ktorá dovolila svojmu vlastnému bratovi – bohovi Apolónovi – aby ich preklial kvôli niečomu, na čom sa nijako nepodieľali.
Všetci boli nevinné obete špinavej mocenskej hry medzi starovekými bohmi. Aby mohli ďalej žiť, zaplatili všetci vysokú cenu, na truc tým, ktorí chceli, aby bezdôvodne padli.
Nech je ako chce, Medea bola jeho sestrou rovnako ako Tannis. A pretože ju miloval, odmietal jej pridávať ďalšiu bolesť.
„Neviem, či to bude fungovať.“
Medeu jeho zdráhanie podráždilo. „Och, pre Kristove rany, tak už to povedz!“
„Dračí kameň.“
Odtiahla sa a zamračila sa naňho. „Dračí čo?“
Urian chvíľu otáľal, snažiac sa nájsť spôsob, ako by to vysvetlil. No nebolo to také ľahké, ako by sa zdalo. „Asi najlepšie sa to opisuje ako magický kameň, ktorý majú draci. Ten by mal vyliečiť čokoľvek. Dokonca aj smrť. Priviedol späť Maxa potom, ako ho zabili pri zachraňovaní jeho ženy a detí. Takže by som očakával, že dokáže vyliečiť aj toto.“
„Kde ho získaš?“
To bola tá ľahšia časť.
A najťažšia vec, akú si možno predstaviť. „Čírou náhodou viem o jednom.“
Do jej tmavých očí sa vrátila radosť. „Kde?“
Zamračil sa. Vedel, že žiadať od Neho láskavosť, bude neuveriteľne hlúpe. „V tom je ten háčik, patrí totiž Falcynovi.“
„Ten mrzutý tvor, ktorého som stretla pred chvíľou?“
Prikývol. „Podľa mojich vedomostí je posledný svojho druhu. Zvyšné boli zničené alebo sa stratili.“
Medea nahlas zastonala. Pri pomyslení na to, že musí získať od Falcyna niečo také vzácne, sa jej stiahlo žalúdok. Typické. Rovnako dobre by mohla vopchať hlavu do papule hladného leva a žiadať ho, aby ju neuhryzol.
Alebo jej matku, aby nepreliala krv, keď mala jednu zo svojich nálad.
„Skvelé. Takže, čo mám robiť, aby som tú vec získala?“
„Chceš radu? Pekne ho popros.“
***
Falcyn zízal na Narishku. „Ty chceš môj dračí kameň?“ Zasmial sa jej do tváre. „Vyser si a zomri v bolestiach, ty bezcenná suka.“
„To pre teba tvoj syn znamená tak málo?“
„Zhruba toľko, koľko pre teba tvoj život.“ Uštipačne sa uškrnul.
Blaise vstúpil medzi nich, čím Falcyna rozčúlil, nakoľko ju teraz nemohol zabiť. „Načo potrebuješ jeho kameň?“
Narishka naňho vrhla chladný pohľad. „Teba sa to netýka, červ. Nepleť sa do toho.“
Falcyn si založil ruky na hrudi a odkašľal si. „Môžem ju už zabiť?“ opýtal sa Blaisea zdvorilým tónom, ktorý bol v rozpore s jeho zúrivosťou.
„O chvíľu ti ju dám, ale nie si zvedavý, prečo je tu?“
„Nie natoľko, aby som ušetril jej život.“
Blaise sa zasmial. „Fíha. Pripomeň mi, aby som ťa nikdy nenasral.“
„Urobil by som to, ale ty aj tak nepočúvaš.“ Keď sa pohol, aby dostál svojim hrozbám, otvorili sa dvere a do miestnosti vošli Urian a Medea.
Falcyn sa pri pohľade na nich zarazil. A v tomto okamihu už nemal trpezlivosť na nikoho. Dokonca ani na ženu s takým fajnovým zadkom. „Prišli ste pomôcť alebo zavadzať? Rozhodnite sa.“
Urian vytreštil oči, a potom odvetil: ,,Mne je to fuk, pokiaľ to bude na tvojej strane.“
„Chyť tú suku.“
No skôr, než sa ktokoľvek stihol pohnúť, v miestnosti zablikalo jasné svetlo a oslepilo všetkých, okrem Blaisea, ktorý aj tak nič nevidel.
Falcyn zahrešil. Do lebky mu vystrelila bolesť a vytvárala krátke záblesky, z ktorých mu bolo nanič, zatiaľ čo sa pokúšal uvidieť niečo cez hemžiace sa biele bodky pred jeho očami.
„Urian?“
„Slepý ako patrón!“ zavrčal na Falcyna. „Dee?“
„Nevidím ani hovno.“ Medea zdvihla ruku, aby si zakryla oči.
„V miestnosti sú démoni.“ Blaise sa pohol, aby ich kryl. „Gallu.“
Och, tak to je fakt super.
„Kto sem tých kreténov pozval?“ zavrčal Falcyn.
Boli jednou z mála rás, ktorá dokázala svoju obeť nakaziť a zmeniť na bezduchého otroka.
Alebo vraždiaci stroj. Ani jedno z toho Falcyna nelákalo. I keď mu nezmyselné násilie ako také nevadilo, chcel, aby bolo konečné rozhodnutie koho a čo zabije výlučne jeho, a nepochádzalo od nejakého diabolského vládcu. Jemu nikto nikdy vládnuť nebude.
Nikto.
Niekto Falcyna chytil.
Pohol sa, aby tomu bláznovi jednu vrazil.
„Neopováž sa,“ zavrčal mu Blaise do ucha. „Inak im ťa nechám.“
Ďalší rýchly rozmazaný pohyb a Falcyn cítil, že padá. Natiahol ruku a začal sa meniť, no potom prestal, lebo premena by mohla zabiť Blaisea, jeho alebo oboch, v závislosti od toho, čo Blaise chcel urobiť. Pretože z tohto mal náhle pocit, akoby cestoval medzi dimenziami. A meniť sa uprostred toho nebol nikdy dobrý nápad.
„Blaise? Čo robíš?“
„Vydrž! Všetci zachovajte pokoj!“
Hej, jasné. Pokojný nebol jeho štandardný stav.
Nasraný?
To skôr.
„Tak prečo znieš vyplašene a prečo som stále slepý?“
Falcyn nestihol dokončiť vetu, keď tvrdo narazil do podušky z machu. A na ňom s hlasným žuchnutím pristálo niečo mäkké a oblé. A čo bolo horšie, lakťom mu vrazilo rovno do brucha.
A kolenom by ho trafilo do rozkroku, keby sa bleskovo neotočil.
„Hej, zadrž, láska! Na zakázané územie sa vydávaj len vtedy, ak ho chceš potešiť.“
Medea skrivila tvár a počastovala ho pohľadom, ktorým dávala najavo, že je len nechutná odpornosť, na ktorú stúpila bosou nohou cestou zo záchoda. „Na svete nie je toľko piva, aby by ma primälo vydať sa na tvoje zakázané územie, jašterica. Nelichoť si.“
„Hovorí daimonka, ktorá na ňom práve leží.“
„Chcel si povedať odskakuje od toho skôr, než chytí niečo, na čo nezaberú ani antibiotiká.“
Uškrnul sa nad jej urážkou. „Odtiaľto, z miesta, kde ležím, to vyzerá celkom ina—uff!“ Zavrčal, lebo mu lakťom vyrazila vzduch z pľúc.
Zamračene si pošúchal udreté miesto a vyskočil na nohy, aby sa mohol pozerať na niečo iné, než jej zaoblený zadok. Očakával, že bude buď v bare alebo v dome Peltierovcov – budove, ktorá bola hneď vedľa baru a vlastnili ju medvede.
Nebolo to ani jedno z toho.
Podráždene sa obrátil ku zdroju tejto katastrofy. „Blaise, čo si to urobil?“
Boli vonku na lúke. Tmavej, ponurej, odpornej lúke, o akej rozprávali ľudské deti, keď chceli vystrašiť svojich rovesníkov. Alebo akú používali režiséri béčkových hororov ako dejisko svojich nepresvedčivých produktov.
Hej, rozhodne si vie predstaviť, ako z kríkov vychádza nejaký cvok so sekerou. Úprimne, pri jeho súčasnej nálade by tým cvokom onedlho mohol byť on.
Blaise sa pomaly otočil a podľa jeho pohybov využíval svoje dračie zmysly, aby preskúmal okolie. „Nuž, toto som neplánoval.“
„Čo?“ Urianov hlas bol presiaknutý sarkazmom. „Ty si nechcel výlet do Halloweenskeho mestečka? Som veľmi sklamaný, Blaise. Dúfal som, že dostanem autogram na moje spodky s Jackom Skellingtonom[2].“
Falcyn vyprskol, lebo sa mu v hlave náhle objavil obraz Uriana pózujúceho v trenkách s Jackom Skellingtonom ako model Calvina Kleina. Vlastne toho cvoka videl úplne jasne, čo bolo to najznepokojujúcejšie na tomto všetkom. Pretože by svoj mozog rozhodne radšej zapĺňal predstavami nahej Médei, než obrazmi Uriana so svojím zvráteným Disneyho trenkovým fetišom.
Falcyn potlačil obrazy do úzadia, skôr než z nich oslepne ako Blaise, a poškrabal sa po zarastenej tvári. „Tak ako sme sa sem dostali?“
„Nie som si istý. Mojím cieľom bol výčap v dome Peltierovcov.“ Blaise sa zamračil. „Kolosálne sa to posralo. Nie som si ani istý, kde vlastne sme.“
Urian zo seba vypustil dlhý unavený povzdych a pohľadom skúmal čudesnú krajinu. „Ja myslím, že viem. Ale nebude sa vám to páči. Mne sa to teda rozhodne nepáči.“
Medea stisla pery. „Tak to na nás vybaľ.“
„Myrkheim.“
Falcyn zmraštil tvár. Urian sa nemýlil, už teraz cítil, ako sa mu na žalúdku tvoria vredy.
Blaise afektovane predstieral nadšenie: „Och panebože! Pohraničie, kam posielajú zhniť pohanov! Presne tu som chcel mať vždy chatu! Kde máte nájomnú zmluvu? Okamžite ma tam napíšte!“
Medea prevrátila očami. „Čo je Myrkheim?“
Falcyn sa nad jej nevinnou otázkou trpko zasmial. Za týchto okolností sa však dala čakať. „Tipujem, že daimoni tu netrávia veľa času, nakoľko nie je súčasťou vašej mytológie. Je to podsvetie. Miesto medzi zemou svetla a temnoty, kde ľud fey môže praktizovať svoju mágiu.“
„Kto z ľudu fey?“
To bola legitímna otázka, keďže na svete bolo mnoho príslušníkov fey a on nešpecifikoval panteón. Falcyn si povzdychol. „Kedysi všetci. No teraz je väčšinou vyhradená tým, ktorých odvrhne Morgana. A niekoľkým kreténom trpiacim poruchou osobnosti.“
„Hej, dobre... Takže, čo je—“ Skôr než stihla dokončiť vetu, priestor medzi nimi preťal blesk. Tesne ju minul.
V skutočnosti ju minul len preto, lebo ho Falcyn odrazil. „Divoká mágia. Musíš si na ňu dávať pozor. Ak ťa zasiahne, nevedno, čo to urobí. Možno sa vyparíš. Alebo ťa premení na žabu. Alebo len zničí tvoju šancu mať deti.“
Medea s vytreštenými očami sledovala, ako to narazilo do stromu kúsok od nich a premenilo ho na kura. To zaškrečalo a potom začalo hrabať, akoby sa chcelo zakopať ako vystrašený zajac. „Stáva sa to často?“
Falcyn prikývol. „Tu naokolo? Celkom áno.“
„Super. Ešte niečo, na čo si mám dávať pozor?“
„Áno,“ povedal trpko. „Na všetko.“
Zažmurkala a stretla sa s Urianovým pohľadom. „Žartuje?“
„Falcynov zmysel pre humor je prakticky nulový. Respektíve, sme ho ešte dodnes neidentifikovali.“
Blaise si začesal dlhé biele vlasy dozadu a zviazal ich koženou šnúrkou, ktorú si odviazal zo zápästia. „Nuž, Max vravel, že Falcyn nebol vždy taký mrzút ako ho poznáme my. Ale ja viem hovoriť len za posledných pár storočí. A za ten čas sa veľmi nezmenil.“
„Nepomáhaš, Blaise,“ povedal Urian sucho.
Doširoka roztiahol ruky, aby poukázal na miesto, na ktorom sa nachádzajú. „Ak si si náhodou nevšimol, nie som v tom bohvieako dobrý. Zvyčajne, keď sa snažím pomôcť, len to viac poseriem.“
„A merlina si ťa vybral za rytiera Grálu? Čo ju to napadlo?“
Blaise zasyčal. „O tom nehovoríme nahlas, Falcyn! Moje nervy! Čo sa ma snažíš zabiť?“
Falcyn vyslal k oblohe prúd ohňa. „Stále sa snažím prísť na to, ako sme sa sem dostali... a prečo. Lebo povedzme si na rovinu, neposlali nás sem kvôli ničomu dobrému.“
„Dúfal som, že to nepovieš.“ Blaise si odkašľal. „Svojím negativizmom mi narúšaš čakry.“
Falcyn prevrátil očami. „Mal by si prestať tráviť čas so Savitarom. Toho kreténa nenávidím.“
„Ty nenávidíš každého,“ pripomenul mu Blaise.
„Toho bastarda so surfom nenávidím najviac zo všetkých.“
Blaise zvedavo zdvihol obočie. „Viac ako Maxa?“
Falcyn zavrčal. „Chceš viesť prázdne reči alebo nájsť cestu domov? Pretože ja som práve vyskúšal svoje schopnosti, aby som nás odtiaľto dostal, a nestalo sa ani hovno.“
Blaise zrozpačitel a nervózne si pošúchal krk. „Moje sú na tom rovnako. Dúfal som, že vás zamestnám a vy mi nebudete chcieť nakopať zadok kvôli situácii, v ktorej sme sa ocitli.“
Falcyn pozrel na Uriana. „A čo ty, princezná na hrášku? Máš niečo?“
„Okrem migrény? Nie. Moja teleportácia taktiež nespolupracuje.“
Všetci pozreli na Medeu.
„To myslíte vážne? Myslíte, že keby moja fungovala, stála by som tu a počúvala vás? Môžem vás ubezpečiť, že by som bola už dávno preč.“
Blaise vzdychol. „Myslím, že tento film som už raz videl. S postavami to neskončilo dobre, obrátili sa jeden proti druhému, a to s motorovými pílami... a bolo tam veľa krvi.“
„Ale bolo v ňom ticho? To je najdôležitejšia otázka.“
Urian pri Falcynovej mrzutej poznámke odfrkol.
A čo bolo horšie?
Náhle tam naozaj bolo ticho. Ozývalo sa okolo nich a bol to ten druh zvláštneho pokoja, z ktorého mal človek nervy na prasknutie. Ticho, z ktorého sálalo zlo, predstavovalo zlé znamenie.
Muži sa zoskupili a postavili sa chrbtom jeden k druhému, aby mohli bojovať, ak na to príde.
Medea sa k nim nepridala. Oni možno boli spojencami, ale nie jej. A pre ňu nebolo ľahké začať niekomu veriť – neurobila to už veľmi, veľmi dlho.
Vlastne si nebola istá, či to slovo niekedy bolo súčasťou jej slovníka. A tak tam stála tak, ako celý svoj život.
Sama.
Vzduch hustol. Toto napokon poznala najlepšie. A čakala na búrku, ktorá mala nevyhnutné prísť. Búrku, ktorá bude robiť, čo môže, aby ju roztrhala na kusy. Tak ako vždy.
Falcyn pri pohľade na Medeu a jej postoj bojovníka zmeravel. Vyzerala vskutku skvostne, a tým nemyslel jej fyzický zjav. Skôr to surové odhodlanie v jej tmavých očiach. Oceľ v jej chrbtici, keď tam tak stála, s absolútnou sebaistotou, pripravená postaviť sa hocijakej hrozbe, ktorá si po ňu príde.
Došľaka.
Tento druh statočnosti sa predral až k nemu a dotkol sa ho na nečakaných miestach. Urobil z nich spriaznené duše. Pretože iba niekto, kto si prešiel peklom ako on sám, mohol vyzerať takto.
A skôr, než si stihol uvedomiť, čo robí, sa pohol a postavil sa vedľa nej.
Zamračila sa naňho. „Čo robíš?“
„Kryjem ti zadok.“
„Na to mám džínsy.“
Potlačil sarkastický úsmev. „Hej, to máš. A pod nimi fajnovú riťku. Som tu preto, aby zostala tam, kde je a nebola celá od krvi.“
Cez oči sa jej mihol neidentifikovateľný tieň, a nech to bolo čokoľvek, zjemnilo jej to črty tváre a zasiahlo ho ako rana do žalúdka. A nielen to, jeho penis sa prebral k životu, a to v najhorší možný čas. A on nevedel prečo, a práve teraz, keď potreboval všetku krv v mozgu, aby mohol vymyslieť, ako čo najľahšie poraziť vec, ktorá sa na nich chystá.
Náhle pri nich preblesklo jasné svetlo a na okamih ich oslepilo svojou intenzitou.
Stiahol sa, aby sa mohol postaviť hmle, ktorá sa zhmotnila do vysokého štíhleho muža s hnedými vlasmi a červenými očami.
Pri pohľade na módnu čiernu kreáciu, ktorú mal démon oblečenú, sa Falcyn neubránil posmešnému úškrnu. Pozrel na Uriana, ktorý toho princa Krasoňa podľa všetkého spoznal. „Takže, kto je tento nagélovaný idiot?“
[1] Uriel je synom Styxxa a Bethany, ale bol vytrhnutý z matkinho lona a vložený do lona manželky Apolónovho dediča. Kniha Styxx
[2] Postava z filmu Predvianočná nočná mora (1993), typický predstaviteľ Halloweenu