Máj 2000
Caleb si vzdychol od únavy, keď sledoval, ako Nick beží smerom ku vchodu do školy.
„Chodí vôbec niekedy načas?“ Prskajúc nad Xevovou hlúpou otázkou, kým sedeli na vetve stromu, zatriasol svojou havraňou hlavou. „Vieš o tom viac.“
V podobe veľkej bielej domácej mačky Xev zavrtel chvostom. „No, aspoňže ty si konečne vyšiel zo strednej školy.“
„Nie si vtipný, braček.“
Obaja sa stíšili, keď sa na schodoch zjavil tieň smrti a kráčal po schodoch rovnakým smerom, tam, kde Nick práve zmizol.
Caleb sa znechutene pozrel na svojho brata. „Čo povieš?“
„Choď po ňom, tiger.“
„Čo? Ty nejdeš?“
„Ty to zvládneš. Okrem toho, pozriem sa na Nicka, či je všetko v poriadku.“
Hundrajúc Caleb letel smerom ku vchodu. Ešte stále neviditeľný sa premenil do svojho démonieho tela a vnikol dovnútra, aby mohol chrániť svojho zverenca.
Xev sa zdvihol a najskôr sa dotkol Myoneoniho okrídleného náhrdelníka, ktorý mal okolo krku, až potom použil vlastné schopnosti, aby sa vrátil do svojej neviditeľnej démonickej verzie.
Napriek tomu, že Nick už nevedel o ich existencii, stále mu museli chrániť chrbát.
Všetko okolo bola hrozba, zlo prospievalo.
Bola to nevďačná práca, ktorú museli vykonávať, kým nebude Nick starší. Niežeby to Xev robil neochotne. Po prvýkrát v histórii bol šťastný a spokojný s tým, čo mal. Hoci nemohol mať pri sebe svoju ženu a syna, mal nablízku Jaredovu dcéru a svojho vnuka.
Jeho dedičstvo.
A boli oveľa lepší, než si démon ako on zaslúžil.
Nick zastavil, keď pocítil, ako sa vedľa neho pohol vzduch. „Kody?“
Brynna odtrhla pohľad od svojho pracovného zošita, aby sa na neho zamračila. „Prepáč, Gautier? Zbláznil si sa? Moje meno je Addams? Halo? Dobre viem, že ma poznáš. Poznáme sa už niekoľko rokov.“
Nick zamrkal a pokrútil hlavou. Odkiaľ pozná toto meno? Jediný, koho poznal bol Zverolovec, Françoise Peltier z Útočiska, ktorý používal Cody ako prezývku.
Ale on nehľadal muža.
Z nejakého dôvodu mal pocit, že by to malo byť meno dievčaťa.
Divné. Ale koniec koncov, jeho životný cieľ bolo slúžiť ako príklad pre ostatných, čo by nikdy nemali robiť.
Zjavne ako dieťa zjedol farbičky alebo niečo také. Pretože musel mať chorý mozog, ktorý vypustil niečo takéto.
Hoci...
V poslednej dobe mal pocit, akoby mu niečo z jeho života chýbalo. Ako by tu raz niečo bolo a teraz to bolo preč. Ale nevedel čo.
Musí to byť nervozita z promócií.
Áno, tým to muselo byť. Hoci to nebolo tak, že by nevedel, čo bude robiť po ukončení štúdia. Bude robiť v podstate to isté, čo teraz.
Pobočníka pre Kyriana. Príležitostne vybavovať obchôdzky pre Talona a Asha. Robiť zopár výstredných pracovných smien pre Bubba a Lizu v ich obchodoch. A chodiť do školy.
Len namiesto St. Richard bude navštevovať buď Loyola alebo Tulane. Len sa musel rozhodnúť, ktorá z týchto škôl to bude, pretože ho prijali na obe.
„Počúvate, pán Gautier?”
Nick sa pozrel na svoju učiteľku. „Áno madam, vždy.“
Koniec koncov, mal jasnú budúcnosť na ktorú sa tešil a nemal v úmysle si to teraz pokašľať.