„Kde je?“ Galene sa presunula do chodby, keď videla, že Talyn opúšťa kuchyňu a mieri do ich spálne.
Mestom prebehla za pozoruhodný čas. Len pred chvíľou jej volal, aby sa jej opýtal, ako má pomôcť Felicii. Sotva dopovedal, že Felicia bola napadnutá, už mierila k nim.
Pevne ho objala. „Si ty v poriadku?“
Potriasol hlavou, ako ním prebehla ďalšia vlna zúrivosti. „Chcem zabiť toho bastarda, ktorý je za to zodpovedný, Matarra. To je jediné, na čo dokážem myslieť.“
Chytila jeho tvár do dlaní. „Ja viem, zlatko. Ja viem.“
Vina, strach a nevyspytateľný hnev ovládal každú molekulu v jeho tele.
„Ak by Aaron nedával pozor, bola by v jeho rukách. Práve teraz.“ Vyceril zuby. „Bol som tak blízko k tomu, že by som ju stratil...“
Prikývla a žmurkaním zahnala slzy. „Neboj sa, zlatko. Dnes večer tu ostanem a ubezpečím sa, že jej nič nechýba. Volala som aj Jayne. Zabezpečí ochranku pre Feliciu. Nikto sa k nej nedostane. Sľubujem.“
„Nech mi vystaví účet.“
Podráždene sa na neho pozrela. „Akoby si ju nepoznal.“ Pobozkala ho na líce a zamierila do spálne.
Ako uvidela Feliciu, zakliala.
Felicia vyvalila oči, keď sa stretla s Galeniným pohľadom. „Veliteľka? Čo tu robíte?“
„Prišla som hneď, ako som to počula. Ako ti je?“
„Neskutočné, ako sa vie Talyn postaviť po bitke. Nikdy som si neuvedomila, ako veľmi to musí bolieť.“
Prikyvujúc sa Galene posadila na posteľ vedľa Felicie a skontrolovala jej líce a pery.
„Ja viem, bola som zbitá len raz na tréningu a oko mi napuchlo na niekoľko dní.“
Rukou ju jemne potiahla za bradu smerom k sebe a zaklonila jej hlavu. „Je mi to ľúto.“
„Nebola to vaša chyba.“
„Určitým spôsobom sa cítim akoby bola.“
„Nie, veliteľka. V budúcnosti budem viac opatrnejšia. Už žiadne textovanie počas chôdze.“
Galene ju poťapkala po ruke. „Povedala si to svojmu bratovi?“
„Ešte nie.“ Pohľad nasmerovala na Talyna. „Myslím, že jeden rozčúlený muž naplnený krvilačnosťou mi na dnešný večer stačí. Tak ako vy, aj Lorens by zamieril priamo sem a mám zlý pocit, že by tí dvaja muži vytvorili tím a išli hľadať hlavu, ktorú by mohli zoťať.“
Galene sa zasmiala.
Talyn už nie. „Mal by byť odstránený z genového fondu.“
Felicia na neho ukázala. „Vidíte.“
Úplne bez hanby si prekrížil ruky na hrudi. „Mojou prácou je chrániť ženy, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie som môj otec. Neodchádzam od svojej zodpovednosti.“
„Nemal by si svojho otca za to viniť, Talyn. Nevedel, že som tehotná, keď ma opúšťal. To je len na mne. Ak by to vedel, neopustil by ma.“
Talyn si odfrkol.
„Prečo ste mu to nepovedali?“ Spýtala sa Felícia Galene.
„Nechcela som, aby zostal len z povinnosti. To by nebolo správne. Nech to znie akokoľvek hlúpo, chcela som, aby ostal preto, že ma miluje. Vtedy som bola sebecká ja. Keby som to mohla vziať späť vediac, ako veľmi to znepríjemní Talynov život, povedal by som mu to a vysporiadala sa s tým. Ale bola som hlúpe dieťa, ktoré si myslelo, že veci fungujú inak. Že nejaké magické víly prídu a urobia všetko nádherné a zábavné. Nevedela som, akí zlí a krutí vedia byť Andarioni. Nemyslela som na vlastnú rodinu.“
Talyn chytil matku za rameno. „Urobila, si, čo si považovala za najlepšie.“
„Pre mňa.“ Zavrela oči, vzala jeho ruku a prešla si ňou po líci. „Je mi ľúto, čo som ti urobila. Želám si, aby som mohla zmeniť ten deň a moju reakciu.“
„Matarra, nie. Je mi cťou byť tvojim synom. Bez ohľadu na idiotov.“
Felicia nevedela, kto z nich viac plače. Či ona alebo jeho matka. Galene objala Talyna. „Žiadnej matka sa nikdy nenarodil lepší syn.“ Pobozkala ho na líce.
Ako sa Talyn odtiahol, zabzučal interkom. Ospravedlnil sa a šiel otvoriť. Chvíľu na to zazvonil Galenin komunikátor.
Premohol ju náhly strach a sťažka prehltla. „Deje sa niečo? Útočia na nás?“
Galene prehltla ešte ťažšie, ako sa stretla s jej pohľadom. „Talyn sa upísal na štyri krvavé zápas? Zbláznil sa?“
Felicia si nebola istá, čo povedať.
„Ja ho zabijem!“ Zúrivá sa postavila a pobrala sa ho hľadať.
Náhly strach o Talyna, ktorý by sa dostal do rúk Galene, ju premohol a tak ju nasledovala, keď v tom zastala a uvidela staršiu dvojicu, s ktorou sa vítal Talyn.
Talyn sa im úctivo uklonil.
Starší muž sa zdal rovnako zmätený ako oni. Nedôverčivým pohľadom sa pozrel na Talyna. „Major Batur?“
„Bol som. Teraz som poručík Batur.“
Zlosť v očiach muža bola hmatateľná. „Preto, čo ste spravili pre našu dcéru?“
„Z mnohých dôvodov.“
Žena sa pozrela ponad jeho plece. „Vaša matka a samica?“
Talyn ustúpil. „Áno. Námestník veliteľa Galene z rodu Baturovcov a Ger Terra Felicia... toto je Pyra a Selehan z Pokrvného Bojového klanu Altaan.“
Felici zabehlo, keď jej udelil tú najvyššiu poctu ako svoju samicu. Pyra sa usmiala, ako jej oči zvlhli. Rukou sa dotkla svojho srdca a poklonila sa hlavou.
„Je mi tou najväčšou cťou sa s vami stretnúť, obzvlášť s vami, Veliteľka. Chválim vás za vášho šľachetného a čestného syna. Je svetlom našej rasy.“
„Vskutku.“ Selehan súhlasil. „Pre vás obe.“
Pyra vytiahla sadu modlitebných korálkov so znakom Asakurianov.
„Neviem, či patríte medzi ortodoxných alebo nie...“
„Ja áno.“ Vydýchol Talyn.
Usmiala sa, ako jej slza tiekla po líci. „Tieto boli Berryne. Patrili jej babičke, ktorá jej ich dala ako dar. Bolo by nám cťou, ak by ich dedilo vaše dieťa.“
„Ger Tarra, nemôžem si vziať časť vašej rodinnej histórii.“
Vtlačila mu ich do ruky. „Prosím. Viem, čo ste spravili pre našu drahocennú dcéru. Ako ťažko ste bojovali, aby ste ju udržali nažive. Ak by nebolo vás a vašich priateľov, nikdy by sme nevedeli, čo sa jej stalo. Nikdy by sme jej dušu nemohli poslať na večnosť. Chcela by, aby ste ich mali, aby na vás mohla dohliadať a ochraňovať to, čo milujete.“
Podľa andarionských zvykov, Talyn vzal jej ruky do dlane a uklonil sa jej, ako gesto najväčšieho rešpektu a uznania. „Navždy si ich budem ceniť.“
Vystrela sa a lícom sa dotkla toho jeho. „Ďakujem.“
Keď Talyn išiel zasalutovať jej otcovi, vtiahol ho do tesného objatia.
„Nech na Vás bohovia dohliadajú a chránia, synak. Vždy.“ Rovnako sa ho dotkol lícom. „Ďakujem, že ste robili, čo ste mohli.“ Odstúpil a zasalutoval Galene, ktorá mala slzy v očiach.
„Je mi ľúto vašej straty.“ Vydýchla Felicia. „Viem, že bohovia a svätí ju privítajú doma.“
„Ďakujem.“ Úctivo sa uklonili, než odišli.
Felicia sa posunula za Talynov chrbát, ktorý rukami prechádzal po korálkach. „Berra?“
„Nightdice. Snažil som sa ju uchrániť pre Anatolom. Ju a Syndrome. Obe boli potrestané a zomrela na Onorii tesne predtým, ako ma vyslobodili.“
„Je mi to ľúto.“
Otočil sa k nej a vtiahol ju do takého tesného objatia, že sotva dýchala.
„Nedovolím, aby sa to stalo tebe, Felicia. Nech to stojí čokoľvek, udržímťa v bezpečí. Až do môjho posledného dychu.“
„A čo ty?“ opýtala sa Galene nahnevane. „Ty si moje dieťa, Talyn. Ale práve teraz... stojí ma všetko, čo mám, aby som ťa nezastrelila na mieste, kde stojíš.“
Odtiahol sa od Felicie a zbledol. „Čo? Čo som urobil?“
Podržala pred ním komunikátor. „Som na stránke Ringu. Ferrick práve oznámil médiam, že si prijal krvavé zápasy s Morticianom, Widowmakerom, Soillessom a Slaughter Housom? Čo to dopekla znamená? Prečo by si robil niečo tak hlúpe? Potratil si rozum?“
Zaťal zuby, než odpovedal. „Znížil sa mi plat a hodnosť.“
Potriasla hlavou a posunula sa k nemu, aby ho konfrontovala.
„Zakazujem ti to! Počuješ ma? Sú to štyria najnemilosrdnejší zabijaci v biznise. Pri nich vyzerá Death Warrant ako nevychovaný školák. Každý z nich sa vyžíva v zabíjaní kohokoľvek, kto je tak hlúpy, že vstúpi do ringu. Vždy si odmietal ich výzvy. Prečo si to teraz akceptoval? Len pre krvavý titul, nič viac!“ Otočila sa na Feliciu. „“Dohovor mu! Povedz nie!“
Felicia sťažka prehltla, ako sa stretla s Talynovým mrzutým pohľadom.
„Čo je to krvavý zápas? Je iný ako tie normálne?“
„Óó, áno.“ Povedala bez dychu Galene. „Bojuje sa s mečmi.“
Na moment nemohla Felicia dýchať. Talyn zrejme vynechal jeden veľmi dôležitýdetail z ich konverzácie. Ani raz jej nepovedal, že bude bojovať na život a na smrť... s mečmi! Ešte dobre, že je tak desaťkrát ťažší ako ona. Inak by si s ním sama začala krvavý zápas už skôr.
Ako práve tu a teraz.
Omráčená strachom na neho zízala. „S kým? S čím?“
Pozrel na matku, než odpovedal. „Čím krvavejší zápas, tým vyššia cena. Potrebujeme to vypredať. To je to, čo som povedal Ferrickovi. Sám som si ich vybral za oponentov.“
Felicia sa cítila zle. „Som s tvojou matkou. Nechcem, aby si bojoval s nikým s takými menami. A určite nie s mečmi. Zbláznil si sa?“
„Nemám na výber.“ Pohľadom prešiel z nej na matku. „Na ďalšie tri roky som držaný na jednom poste. Ísť do ringu nie je o nič viac nebezpečnejšie, než čo robím každý deň v armáde. Zvlášť teraz.“
Pazúrom prešiel po jazvách na ramenách, kde ho označili ako Vydedenca. „Pokým mám tieto značky, každý Andarioňan, ktorý uvidí tieto značky má povolenie na mňa zaútočiť. V Ringu mi aspoň za to platia. A legálne im to môžem aj oplácať.“
Galene krútila popieravo hlavou. „Tylie mi sľúbila, že ťa dostane späť do paláca. A nie pre mňa. Sľúbila to svojej sestre, ktorá chce, aby si bol pod mojím vedením:“
„A Tylie nie je tadara.“ Zavrčal. „Neriadi armádu. Nikdy ani nenosila uniformu. Som bojovník, mami. To je všetko, čo viem. Sama tadara mi znížila hodnosť. Naozaj si myslíš, že tá mrcha by mi dovolila pridať sa do stráže paláca tak blízko k jej rodine, ktorej chcem roztrhať hrdlá? Nanešťastie, nie je až tak sprostá.“
Galene zúriac švihla po ňom pazúrmi. „Hodila by som po tebe nejakú špinu, ak by som mala.“
Zúrivá ich opustila a preklínajúc jeho a jeho otca mierila do hosťovskej izby.
Talynov pohľad sa stretol s mračiacou Feliciou. „Potrebuje sa upokojiť. Nemôžem s ňou hovoriť, keď je takáto. Je úplne bez zmyslov. Našťastie, aj by ma zastrelila, len aby ma dostala z Ringu.“
„Možno by mala. Bohovia vedia, že ja som v pokušení.“
„Hovorili sme o tom, Licia.“
„Nie. Vravel si o bojovaní. Nie...“ rukou ukázala smerom k jeho matke. „Vkročiac do zabíjackého zápasu s Andarioňanmi, ktorí ti pôjdu po krku s mečmi.“
„Preto to volajú Splatterdome Ring a nie Krajinka ružových huňatých zajačikov.“ Kusol sa do pery, než opäť prehovoril. „Čo chceš, aby som urobil Felicia? Nariadil si strážnu službu u Anatola v spálni a sledoval, ako ťa znásilňuje? Lebo ti sľubujem, že to je to, čo chce s tebou urobiť.“
Natiahla sa za ním, ale vzápätí ruku stiahla. „Nemôžem to urobiť, Talyn. Nemôžem riskovať tvoj život pre moju slobodu. Môj bože, čo ak sa ti niečo stane počas tých zápasov?“
Otočil sa na ňu s horiacimi očami. „Radšej zomriem, akoby som dovolil tomu zvieraťu položiť ruku na teba. Skôr či neskôr, smrť si príde po nás všetkých. Nikto to nevie zastaviť. Ale do svojho hrobu nepôjdem potichu. Či už to bude zajtra alebo o stovky rokov, moje päste budú od krvi. Bojujúc každý krok smerom k večnosti.“
S túžbou ho sama zabiť, sklonila hlavu tak, aby sa mohli čelami dotknúť.
„Tak hrozne ťa chcem udrieť, až to cítim. Si tak neznesiteľný!“
„A pre to ma miluješ.“
Uhryzla ho do brady.
Zasyčal a odtiahol sa. „Au!“
„Buď rád, že to je všetko, čo ti dokážem urobiť. Pretože, čo chcem naozaj spraviť, je vziať pádlo, ktorým ťa vytrieskam ako nahnevaná mníška, ktorá by prichytila tvoju ruku v nádobke s drobnými.“
„Tak teraz ma dostávaš do varu.“
Švihla po ňom pazúrmi tak ako jeho matka. „Nesnaž sa v tom hľadať niečo sexuálne. Dnes spíš v inej izbe.“
„Felicia-“
„Myslím to vážne, Talyn. Som taká nahnevaná na teba, že si ani neverím byť s tebou v jednej posteli, kým si taký bezbranný.“
Spustil sa mu tik v brade. Mal ďaleko od bezbrannosti. Aspoň voči každému okrem Felicie.
„Fajn.“ Vyskočil a zamieril do spálne, kde vzal svoj vankúš z postele. „Spi sama. Som veľký chlapec. To zvládnem. Bohovia vedia, že som zvládol aj horšie.“ Zamieril do izby na konci haly.
Neopováž sa!
Necháj ho dusiť sa vo vlastnej šťave, kým nepríde k rozumu.
Zamierila do spálne a zamkla sa. To nebolo o jeho pocitoch. Bolo to o záchrane jeho života. Úprimne, chcela sa jej zvracať už len pri pomyslení na tie zvery, ktoré odkúpili jej kontrakt. Želala si, aby nikdy nezistila, čo musel urobiť, aby ju Talyn dostal. Patróni mali byť starí muži, ktorých ženy už boli unavené z obsluhovania ich. Alebo vdovci, ktorí chceli spoločnosť do tej doby, kým by si našli rodinu, do ktorej by sa zasľúbili. Sedemdesiat päť... To bolo priemerný vek patrónov. Sedemdesiat päť. Nie dvadsať! Jej otec sa blížil k päťdesiatke, keď si najal jej matku. Nikdy nepočulo o patrónovi tak mladom ako bol Talyn. Aj to bol dôvod, prečo sa s ním vtedy stretla.
Čistá zvedavosť.
Pokiaľ neboli zasľúbení alebo ženatí, tak muži v Talynovom veku vyhľadávali prostitútky. Tak ich spoločnosť fungovala. Jej matka mala pravdu. On nikdy nerobil nič v jeho živote ako ostatní Andarioni. Ugh! Mala by ho nakopať do-.
Talynov komunikátor zazvonil.
Načiahla sa, že to zodvihne, ale zamrzla ako zbadala meno Jayne a fotku neuveriteľne nádhernej samice, ktorá posielala bozk.
Čo bolo dopekla toto?
Než sa mohla spamätať zo šoku, padlo to do hlasovej schránky, ktorú používal, keď bol doma.
„Hej, sexi chlapák. Tu Jayne, volám ti ohľadne tvojho dievčenského problému. Ako vždy, som viac než rada sa postarať o tvoje potreby a budem tam tak skoro ako len budem môcť. Len počkaj a buď úžasný, ty moje nádherné sladké zlatíčko. Nechcem vidieť žiadne mračenie, keď prídem. Sľubujem, že vyčarím obrovský úsmev na tej tvojej úžasnej tvári. Ľúbiť ťa, sexi T! Vidíme sa čoskoro.“
Brada jej klesla a nebola si vôbec istá, čo ju naštvalo viac. Vzhľad ženy. Jej slová. Alebo ten prehnane vysoký piskľavý sladký hlas. Možno to bola kombinácia všetkých troch, ktoré spôsobili zúrivosť v jej vnútri, až mohla pocítiť Talynovu krv, ktorú mienila ochutnať.
Oh, zabudnite na Ring. Ten bol práve tu. Dnes večer. V tomto byte.
A mienila zasadiť ranu priamo do Železného kladiva.
Zmietajúc sa v hneve, Talyn udrel päsťou do vankúša, ako sa snažil cítiť komfortne v posteli. Stále nemohol uveriť, že ho Felciia vyhodila z ich spálne, aj keď sa ju snažil len spraviť šťastnou. Myslela si, že chce bojovať s tými zvieratami? Aj jeho mama? Kto by si pomyslel, že sa na neho tak naštvú? Všetko čo robil, robil pre matku a Feliciu.
Zmier sa s tým, nemôžeš potešiť každého. Andarioni stoja za prd.Obzvlášť samice.
Dvere sa otvorili. Na sekundu mu srdce až zaplesalo, že sa objavila Felicia. Kým mu tak divoko nemávala jeho komunikátorom pred očami, až ho mohla zraniť.
„Ty zradca s dvoma tvárami!“ Felicia schmatla vankúš pod jeho hlavou a začala ho ním biť.
„A že Zúrivosť, to určite!“
Talyn zdvihol ruku, aby sa bránil. Dočerta, na vankúš to dosť bolelo.
„Čo je to s tebou?“
„Okrem teba? Nič! Vôbec nič. Neznášam ťa.“
Talyn jej vytrhol vankúš z rúk. Posunula sa, že ho pokúše.
S tesákmi.
Talyn ju schmatol a pretočil sa s ňou na posteľ, až bola pod ním. Jemne jej podržal ruky nad hlavou.
Vykríkla a snažila sa ho zhodiť. Ak by sa nebál, že ho vykastruje, aj by sa zasmial nad jej márnou snahou. Jeho stehenná kosť vážila viac ako ona.
„Felicia, čo je s tebou?“
„Kto, kurva, je Jayne, Talyn? Huh? Mal si si vziať komunikátor so sebou, ty neverný bastard!“
Namiesto vysvetľovania ho to zmiatlo ešte viac. „Čo?“
„´Zlatíčko´? ´Ostaň sexi´? Ty bastard! Neznášam ťa!“
Bola to hlúposť, ale nevedel si pomôcť. Smial sa. To spôsobilo, že začala kričať, akoby ju zabíjal.
Jeho matka vbehla do izby a zastala, ako ich zbadala polonahých na posteli. Hej, toto bolo trápne. On mal na sebe vojenské šortky a Felciina košela bola vyhrnutá, že to vyzeralo ako nejaká sexuálna hra. Tvár jej očervenela.
„Mama!“ Zakričal, ako sa jeho matka obracala na odchod. „Vráť sa. Nie je to tak ako to vyzerá.“
Prehovorila spoza dverí. „A mám sa pýtať, o čo ide?“
„Povedz Felicii, kto je Jayne.“
„Jayne Erixour?“
„Hej. Lebo si nemyslím, že mne uverí, čo jej poviem.“ Zliezol z Felicie.
Stiahol jej košeľu dole a Felicia po ňom zazerala, ako sa vracala jeho matka.
Galene si kúsala peru. „Oh drahí bohovia, čo Jayne urobila tentokrát?“
„Kto to je, Veliteľka?“
„Moja najlepšia priateľka. Talynova druhá matka.“
Felciia sa zamračila. „Čo?“
Talyn zodvihol vankúš a vrátil ho na posteľ.
„Pamätáš ako som ti hovoril o učiteľke, ktorá ma vzala domov a dohliadla na mňa, keď bola moja mama v nemocnici?“
„Áno.“
„Jayne.“
„Nie,“ povedala Felicia, potriasajúc hlavou. „Prehraj si jej odkaz a povedz mi, že tento hlas znie ako učiteľka či matka.“
Potriasol hlavou. „Oh, viem si predstaviť. Teta Jayne je jedinečná bytosť. Akú si nikdy nestretla. Už len to, že jej dovolili vojsť ho Hyshianskej školy, hovorí čo to o ich vzdelávacom systéme.“
Zobral si komunikátor a prehral si správu. A pri každom ďalšom slove krčil tvár ešte viac. Hej, okej, aj on by sa zbil. Podal komunikátor matke, nech si to tiež vypočuje. Sťažka povzdychla.
„Hej, teta Janye.“ Podala mu ho späť. „Prečo si jej volal?“
„Kvôli ochrane pre Felciiu, ktorú si zmienila.“ Pozrel na Feliciu. „To je môj dievčenský problém o ktorom hovorila.“
„Prečo by ti mala hovoriť sexi zlatíčko?“
„To je Jayne.“ Povedali Talyn a jeho matka jednohlasne.
Galene prikývla. „Tak ho volá už od školy.“
„Naozaj?“
Talyn sa škriabal na uchu. „Chodil som do Hyshianskej školy. Cítil som sa tam ako odporný podivín. Jayne ma tak začala volať, aby som sa cítil lepšie. V skutočnosti to veľmi nepomáhalo, keďže aj tak na mňa hľadeli ako na odpornú blchu, ktorá by im mohla spôsobiť mimozemskú nevyliečiteľnú chorobu, ale bol to jej spôsob, ako pomôcť.“
Stále sediac na posteli, pritiahla si nohy k hrudi a objala ich. Pozrela na Talyna poza kolená a najrozkošnejšie našpúlila pery.
„Prepáč. Ale musíš uznať, že ten hovor bol dosť usvedčujúci.“
„Hej. Stará dobrá Jayne.“
Jeho matka sa zasmiala. „Keďže sa tu nestala žiadna vražda, nechám vás dvoch osamote.“ Odišla z izby.
Talyn zaváhal. „Som v bezpečí alebo sa mám opäť pripraviť na boj?“
„Možno by si mal. Stále som na teba nahnevaná za tú predchádzajúcu vec... Naozaj si volal Jayne pre moju bezpečnosť?“
„Samozrejme. A Jayne je tá, ktorá ma zachránila z Onorie. Hardian, ktorého si stretla, je jej manžel. Majú dve deti. Mohla si ju stretnúť, ale mala iné povinnosti so Sentellou, keď ma prevážali domov.“
Teraz sa už cítila úplne hlúpo. Hoci vedela, že s Hadrianom bola aj jeho žena, nikto nezmienil jej meno. Prstom mu ukázala, aby prišiel bližšie k nej.
Talyn zaváhal. Nebol si istý jej náladou. Keďže väčšinu času netrávil s nikým iným len s jeho matkou, Jayne a jej mužom, nebol veľmi dobrý v čítaní iných emócií.
A keď už... Jayne a jeho matka to robili veľmi jednoduché. Keď boli naštvané, spustili nepriateľský neverbálny útok, ktorý končil trieskaním jeho zadku a obmedzeniami. A Jaynin muž bol extrémne vyrovnaný a väčšinu dní prejavoval emócie asi ako socha.
Posadil sa k Felicii. „Mám odstrániť strely?“
„Nie.“ Povedala zúrivo. „Poď sem, Talyn.“
Pripravujúc sa na najhoršie, poslúchol. „Áno?“
Hrala sa s jeho uchom. „Je mi to ľúto. Všetko. Len nie som zvyknutá starať sa o niekoho iného. Zvlášť, keď som sedela v nemocnici, keď si bol zranený. A videla som, ako si vyzeral po boji. Nie je to pekný pohľad.“ Prstom mu prechádzala po tvári. „A teraz, keď ma udreli, mám úplne nový pohľad na to, čím si prechádzaš. Ako to mám vydržať?“
Pokrčil ramenami. „Bol som Andarioňan v Hyshianskej škole. Nemohol som sa dostať do problémov, pretože ak by moju matku povolali, dostala by za to trest v armáde. Ostatní vedeli, že som sa nemohol brániť, takže mali otvorené dvere. Rovnako aj učitelia. Báli sa ma a to ich robilo zlomyseľnými. Keď som prišiel domov, nemohol som dovoliť, aby to zistila mama, lebo by sa cítila vinná a plakala by. Tak som sa naučil ako modriny a škrabance skrývať. To je všetko, čo dokážem.“
Odhrnul jej vlay z tváre. „Bolí ma len, keď ma napadneš ty. Jedna mierna urážka od teba je ako dostať dýkou do srdca.“
Lícom sa oprela o to jeho. „Milujem ťa tak veľmi.“
„Tiež ťa milujem. Nie je nič, čo by som pre teba neurobil.“
„Hej, všimla som si. Len špeciálny druh idiota by vošiel do Ringu s takými tvormi.“
„Áno, ale vždy budem tvojšpeciálny idiot.“
Konečne sa zasmiala. „Kedy príde Jayne?“
Kývol ramenom. „Príde medzihviezdne, ak nie intergalakticky. Môže to byť niekoľko dní. Aj by som jej zavolal späť, ale bojím sa, že mi ublížiš.“
Pretočila očami. „Môžeš zavolať svojej tete Jayne. Nepoviem ani slovo.“
„Si si istá? Pretože ju ihneď vyhodím.“
Podala mu komunikátor. „Zavolaj jej, bláznovi.“
„To nemôžem urobiť. Ak ju nazvem bláznom, nakope mi riť a ona nie je malá žena. Nehovoriac, že je trénovaný zabijak.“
Zamračila sa nad tou poznámkou. „Je učiteľka a trénovaný zabijak?“
Zasmial sa nad jej zmätením. „Je dcérou Egariousa Toola. Je to známy vodca podsvetia a hyshianský zlodej. Jayne bola ako dieťa stále v problémoch. Ako mladá, po svadbe sa snažila dať trochu do poriadku. Nakoniec ju to opäť zatiahlo na temnú stranu a teraz pracuje pre Sentellu.“
„Oh,“ povedala, keď si to dala všetko dokopy. „Je to kamarátka tvojej mamy, ktorú nechcela nazvať menom, ale zavolala jej. Mám to.“
Prikývol. „Preto viem toho toľko o Sentelle. Vedel som, že ak je niekto, kto nám môže pomôcť, je to Sentella. Anatole sa ich neodváži dotknúť. Nie sú občanmi Andárie ani vojaci. Nad ich skupinou nemá žiadnu moc.“
„Stále môžu byť potrestaní za napadnutie kráľovskej rodiny. Nezmieňujúc, že tadara s nimi nie je kamarátka.“
„Áno, ale Anatole nie je princ a nestojí o medziplanetárny incident. A aj keď očakávam, že sa o niečo pokúsi, Jayne je bohyňou v kreatívnych riešeniach. Bezvýhradne jej verím.“
„Tak prečo sa nepridáš k Sentelle?“
Teoreticky by som mohol. Ale odkedy vedel, že jeho strýko je jeden z kľúčových členov Sentelly, robilo by to len divnejším. Kým Jayne stále hovorila, že by ich privítali, on aj jeho matka sa smiali na tom, ako Andarioni vyzerajú rovnako ako Hyshiani. Ale Dancer by hneď vedel, že sú príbuzní. Zdieľa príliš mnoho podobností so svojím otcom a strýkami, že by to bolo očividné.
„To by som musel opustiť Ring. A nemohol by som sa postarať o svoju matku.“
„Ty si nemôžeš pomôcť, čo?“
„Pomôcť s čím?“
„Myslieť na svoju matku na prvom mieste.“
„Nemá nikoho iného. Len mňa. Bolo by nesprávne otočiť sa jej chrbtom po tom, ako sa vzdala všetkého. Možno som nemal toho veľa, ale nikdy nie som nevďačný.“
Nie, to nebol. Felicia prešla prstom po jeho brade a divila sa, aký krásny je bez vrkočov. Nevidela jazvy po jeho tele. Nie, pokým ich nezmienil.
„Vyber si šošovky Talyn.“
„Prečo?“
„Chcem sa s tebou milovať s takým, aký si. Žiadna pretvárka. Žiadne steny. Len ty a ja.“
Vybral si ich tak rýchlo, až sa zasmiala.
„Dychtivý, no nie?“
Stiahol si spodky dole. „Mám krásnu samicu v posteli, ktorá ma chce nahého. Čo si myslíš?“
„Myslím, že si drahocenne otravný.“
„Kým ma považuješ za mrzutého, som s tým v pohode.“
Postavila sa na kolená a chytila sa jeho tela. „Vždy ťa za takého považujem.“
Ľahla si na chrbát, ťahajúc ho so sebou. Prstami mu prebehla ponad obočie diviac sa, že je naozaj posadnutý Zúrivosťou. „Vyzeráš s tým zvláštne.“
„Desím ťa?“
Potriasla hlavou. „Jediná vec, ktorá ma desí, je, ako veľmi ťa milujem. A aká som si istá, že bohovia niečo spravia, aby mi ťa vzali.“
Talyn ju chcel uistiť, ale nemohol. Nie s dobrým svedomím. V srdci mal rovnaký strach ako ona. Bohovia nikdy neboli k nemu láskaví. Radšej ho mlátili od momentu, kedy sa predčasne narodil a skoro umrel pri prvom nádychu. „Nikdy ťa dobrovoľne neopustím.“
Usmievajúc sa, pobozkala ho a obtočila telo okolo jeho. „Ja viem, keramon. Rovnako je to u mňa. Za teba budem bojovať. Vždy.“
Zasmial sa. „Naozaj si vytiahla blaster na doktora?“
Stiahla sa. „Kto ti to povedal?“
„Jaynin manžel.“
Felciia mu prešla po brade. „Som tvoja samica, Talyn. Tak ako ty, chránim, čo milujem so všetkým, čo mám.“
Dych mal trhaný a vychutnával si tie slová, ktorých význam pre neho znamenali celý vesmír. Neschopný vydržať city, ktoré k nej cítil, vkĺzol do jej tela.
Zalapala po dychu a hrala sa s jeho uchom. Zavrela oči a vycerila tesáky nad tým neuveriteľným pocitom, ktorý cítila, keď bola v jeho náručí.
Prosím, nedovoľ mi ju stratiť.
Ale nech sa akokoľvek snažil, bál sa, čo prinesie ďalší deň. Aké nové svinstvo na neho pošle Anatole. Najviac zo všetkého sa obával, či si sám nepodpísal rozsudok smrti v ďalších zápasoch v Ringu. Ani jeho matka, ani Felicia nepoznali celú pravdu o jeho súperoch. Aj keď vtedy to nebol krvavý zápas, Talyn si odniesol Zoftiq titul.
Nezvykaj si na to, pankhart. Keď sa stretneme opäť v Ringu, pôjdeš domov v kúskoch.
Tento krát už nepôjde Odelus do boja kvôli titulu, ale motivovaný pomstou, túžiac po zápase každou svojou molekulou.
Ak mám prehrať, nech ma zabije. Posledné, čo chcel, by bolo byť zmrzačený po zvyšok života. Ale práve teraz nechcel premýšľať o zajtrajšku. Nie, kým bol s Feliciou. Krv sa mu búrila, zaboril si tvár do jej kučier a pevne ju objal. Felicia kričala pri intenzite Talynovej vášne. Zvyčajne si dával načas a starostlivo ju preskúmaval. Dnes večer bol však zúfalý, doslova zúrivý. Kusla ho do brady, užívajúc si pocit jeho fúzov na tvári. Úsmev jej vyčaril na tvári, ako sledovala jeho krvavé oči s najmenšími bielymi okrajmi. Úplný opak toho, keď sa stretli po prvý raz. Zo zvyku ho chcela chytila za hlavu, ale rýchlo sa stiahla. Odkedy sa oholil, bol veľmi nervózny ohľadne toho. Namiesto toho, aby mu to bolo príjemné, by sa mohol cítiť ublížene. Poslednú vec, ktorú by chcela, by bolo mu ublížiť v akomkoľvek smere.
Vrčiac jej do ucha zrýchlil pohyby. Felicii sa zasekol dych, ako jej telo vybuchlo v ohromnej explózii.
S tým najsladším úsmevom ju Talyn pobozkal na čelo v okamihu, keď ju vzal do náručia. Jeho dych bol trhaný, pozrel na ňu s tým najobdivovateľnejším pohľadom, aký si vedela predstaviť. Pokým sa však nezahľadel na modrinu na jej líci. Vina nahradila šťastie, ako sa od nej odtiahol.
„Talyn?“
Jemne jej prešiel prstami po líci. „Som unavený žiť vo svete, kde žena nemôže niesť večeru domov a nebyť napadnutá. Kde sa nik necíti v bezpečí. To nie je to, čo som prisahal chrániť, keď som sa pridal k armáde.“
„Čo to hovoríš?“
Zjemnil svoj výraz tváre a dotkol sa jej líca. „Len som vypúšťal paru. Hneď sa vrátim.“ Pobozkal ju, než odišiel do kúpeľne.
Talyn sa zastavil vo dverách a pozrel na Feliciu. Bola tak nádherná v jeho posteli. Taká krehká a jemná. V celom jeho živote, ona bola jediná vec, ktorú kedy chcel. Jediná, ktorú kedy miloval. Mohol zvládať čokoľvek a akokoľvek dlho, kým na konci dňa bola práve jej ruka na jeho tele. Nikto ju už nikdy nevystraší ani jej neublíži. Roztrhal by túto ríšu skôr, akoby to urobila. Uistil sa, že je z jej dohľadu, zobral komunikátor z pultu a zavrel dvere. Skôr ako sa mohol zastaviť, napísal jej bratovi.
Kým sám seba nikdy nepovažoval za zradcu alebo revolucionára, bol ochotný vidieť tadaru a celú jej rodinu na zemi, pokiaľ to bolo to, čo ochráni jeho rodinu. Anatole to mal vedieť skôr než začal vojnu s Haukmi a Baturovcami.
Deň zmeny strán prichádza. A on bol Andarioňan, ktotý to uvidí.
On nezačal tento boj. Ale pri všetkých bohov, on bude ten, ktorý to skončí.