Lorens zaškrípal zubami, ako čítal Talynovu lekársku správu a uvidel, čo Jullien a ostatní urobili tomu úbohému dieťaťu. Znechutilo ho to. Talyn bol sotva starší ako Gavarian. V tom veku on sám len nastupoval do armády pod vedením jeho otca a divokej ochrany. On nebol mučený pre potešenie princov a kráľovského dvora. Smutné, ale neuvedomil si, aký mladý je Talyn, keď spolu večerali. Bojovník vyzeral starší a oveľa viac svetuznalý, než by mal. To tiež veľa vypovedalo o Talynovej výchove a minulosti.
„Volali ste ma, veliteľ?“
Lorens pozrel od reportu a uvidel Anatola. V tej chvíli ho chcel svojou päsťou udrieť priamo do jeho arogantnej tváre.
„Dostal mi do rúk nepokojujúci report sa. Chcem, aby ste mi vysvetlili, čo sa stalo majorovi Baturovi.“
„Prosím?“
„Major Bartur. Nehrajte sa na hlupáka predo mnou, plukovník.“
Viac pokojný než by mal právo byť, sa Chrisen nebojácne stretol s jeho pohľadom.
„Ako viete, poručík Batur bol presunutý s pod môjho vedenia. Neviem nič, čo sa ho týka.“
Hovadina.
„Fascinujúce. Z vášho protokolu vyplýva, že ste týždne strávili v paláci, namiesto na stanici vašej pôsobnosti.“
Pokrčil ramenami. A prečo aj nie? Chrisen si myslel, že je nad všetky prehrešky a disciplínu.
„Palác je obrovské miesto a princovia, moji bratranci a sesternice, chceli extra stráž. Zdá sa, že sa báli vražedného útoku od niekoho im blízkeho.“
„Takže neviete nič o Baturovom zatknutí?“
„Neviem ani o tom, že bol zatknutý.“
Veľké vrece sračiek. Ale nakoniec, technicky vzaté, Talyn ani nemal byť zatknutý. Bol zadržaný a mučený.
„Choďte mi z očí.“
Anatole sa zastavil. „Možno by ste chceli zvážiť svoj tón, veliteľ. Kým v armáde máte vyššiu hodnosť ako ja, pamätajte, že v spoločnosti som nadriadený ja vám. Je to moja pokrvná rodina, ktorá nám vládne už tisíce rokov. Bola by škoda, ak by vaše deti vyrastali bez otca.“
„Je to hrozba?“
Anatole sa uškrnul. „Len priateľské pripomenutie.“
Lorens vyceril zuby, ako sledoval toho bastarda opúšťať jeho pracovňu. Úprimne, bolo mu už zle z Anatolovcov. Zle z faktu, že ani jeden si navážil andarionský život alebo hodnoty ich civilizácie. Trpel to roky, ale ako prišli jeho deti, strach len vzrástol. Nemohol dovoliť, aby ich postretol taký osud ako u Talyna. Ani jeho bratovi alebo sestre. Nehovoriac o tých dvoch samiciach, ktoré chránil Talyn a bol za to vyhostený. Nie, ak to mohol zastaviť. Zodvihol komunikátor a zavolal svojmu najlepšiemu priateľovi.
Akonáhle Kerell zodvihol, Lorens prehovoril bez úvodu. „Mám pre nás nového člena do nášho klubu. Talyn Batur.“
„Bojovník Ringu?“
„Hej. Stretnime sa na obed. Neuveríš, čo ti poviem. Ja sám tomu neverím a to sa na to pozerám.“
Lorens zavesil a oprel sa v kresle. Kým kopíroval Talynov spis skôr, ako záhadne zmizne, ak ide o čokoľvek z Anatolových krutých akcií. A prečo nie? Tadara nechala zmiznúť svojho vlastného vnuka. Čo bol proti tomu medicínsky spis bezvýznamného bastarda? A bolo načase, aby Anatolovci začali odpovedať na otázky o ich činoch. Čas, aby sa naučili, že Andarioni nie sú len slabé mravce, ktoré môžu pošliapať. Jedna pravda o Andarioňanoch – boli divoké bytosti. Dokonca aj ich mravce a myši mali tesáky a boli jedovaté.
S grimasou sa Talyn postavil z postele. Len dnes ráno bol prepustený z nemocnice, ale stále mal také bolesti, že by princa chcel zabiť sám osobne. A nehovoriac o Chrisenovi a Merrellovi. Predal by dušu, ak by ich mal na pár minút osamote. Kým oni by si to veľmi neužívali, on by mal svoje potešenie a aj niečo navyše. Bolesť ho driapala, ako myslela na Berru a Farinu. Ďalšie dva nevinné životy, ktoré vyhasli pre ich krutosť.
Odplata sa blížila...
A on mal v úmysle im ju strčiť priamo do hrtana.
„Ako sa máš?“
Pozrel smerom k dverám, kde stál váhajúci Lorens. V momente ho zachvátil hnev. Stále si nebol istý, či Lorens ho pri podávaní reportu na Chrisena nezradil, keďže načasovanie bolo podozrivé.
„Dobre. Viac ma mlátili na škole... hyshianské dievčatá.“
Aspoň navonok to bola pravda. Psychicky, to už bol iný príbeh. Talyn stále nezvládal, že ho degradovali. Stále si nebol istý, či sa niekedy vysporiada s týmto aspektom svojho života. A strach, ktorý mal pre svoju mamu a Feliciu bol hmatateľný.
Lorens vstúpil a gestom ukázal smerom k polstrovanej stoličke v odľahlom roku. „Môžem sa na chvíľu pridať?“
Zamračil sa na muža. „Kde je Felicia?“
„Požiadal som ju, aby nám dala pár minút. Je tu niečo, o čom by som chcel s tebou hovoriť súkromne.“
Každý inštinkt v jeho tele sa napol. „O čom?“
„O tom, čím si si prešiel.“
Talyn vykrivil pery. Nemá záujem o tom hovoriť s nikým. A vôbec nie s veliteľom, bratom jeho samice
a niekým, koho podozrieva, že ho zradil.
„Podpísal som mlčanlivosť, Veliteľ. Som si vedomý, že ak prehovorím o čomkoľvek, čo sa stalo, budem odsúdený na smrť.“ A nechcel myslieť na to, čo by urobili je matke a Felicii.
„Nie pre to som tu.“
Talyn sa zamračil.
„Teda áno, ale nie.“
„Nerozumiem.“
Lorens posunul stoličku, aby bol dosť blízko, že mohol šepkať. Ale najprv zoskenoval pohľadom izbu a položil rušičku.
„Čo robíš?“
„Nebol som to ja, kto povedal Anatolovi o tvojom reporte, Talyn. Hlúpo som veril hlavnému veliteľovi a požiadal ho o asistenciu ako najlepšie to sprocesovať. Bola to moja hlúpa, naivná chyba a nemôžem sa ti dostatočne ospravedlniť. Bohovia vedia, že som to nikdy nechcel na teba hodiť.“
Lorens zaťal zuby, než pokračoval. „On bol ten, kto šiel za Merrellom a Nykyrianom bez môjho vedomia a vymazali tú správu. Keby som vedel, čo sa chystajú, ochránil by som ťa a varoval. Prisahám na život mojich detí. Nikdy som ti v žiadnom prípade nechcel ublížiť.“
Buď bol pekelne dobrý klamár alebo hovoril pravdu. Aj keď dôvera neprichádzala ľahko, prikývol.
„Som rád, že po tom všetko nie si krysí bastard.“
„Napriek všeobecného presvedčenia a čo hovorí moja mladšia sestra, sa snažím nebyť.“
Jeho pohľad stvrdol a sťažka preglgol. „Tiež by si mal vedieť, že som tu v zastúpení jednej organizácie.“ Zašepkal a Talyn mal čo robiť, aby ho počul.
„Počul si niekedy o WAR?“ (po angl. Vojna)
„Áno, je to môj sklad a obchodné miesto.“
Lorens pretočil oči. „Bojovníci proti kráľovskej rodine.“
Krv mu stuhla, ako premýšľal nad Rhysom, ktorý bol zabitý, keď ich kolóniu prepadla posledná skupina lapačov – starý muž zomrel, keď ochraňoval Terisu, kým Talyn chránil Berru.
„Poznám ich.“
Lorens stíšil hlas ešte viac. „Oni nie sú zradcovia v tomto režime. Sú to patrioti, ktorým je už zle z toho, čo sa deje nevinným Andarioňanom z rozmaru kráľovskej rodiny. Andarioňanom ako ty, ktorí si hľadia svojho a sú vytrhnutí zo svojich domovov a trestaní bezdôvodne.“
Talyn potriasol hlavou. „ Nemali by sme-“
„Počúvaj ma, Talyn. Môj najmladší brat bol zavraždený pred svojou ženou a dieťaťom, len aby sa Merrell mohol dostať do línie tej vdovy. Moja sestra bola unesená a znásilnená Nyranom Anatolom. Ako ty, tiež podpísala zmluvu o mlčanlivosti hovoriac, že ak niekedy zmieni, čo sa stalo, bude popravená. Každý deň sú Andarioňani brutálne zabíjaní, ohrozovaní a vzatí bez dôvodu. Kráľovská rodina je mimo kontrolu a nikdy nebola menšia ako teraz. Vyvraždili sa takmer do zániku a teraz je načase konečne zastaviť ich krviprelievanie. Celá história Andarioňanov je vpísaná v krvavých sporoch o ich deti. Ako vojaci sme jediní, ktorí prisahali chrániť Andarioňanov pred ich nepriateľmi. Nepriateľmi, ktorých zahŕňa aj kráľovská rodina, ktorá je opitá svojou mocou. Predstav si Andariu, kde samci a samice, ako ty, by mohli žiť svoj život bez strachu.“
Hej, určite.
Stále bude narodený ako bastard a nenávidený všetkými. Aj keby zastavili celú kráľovskú rodinu, nič by sa pre neho nezmenilo.
„Je to zrada,“ zopakoval šeptom Talyn, aj keď v myšlienkach súhlasil, že by sa to malo zmeniť. Stále si nebol istý, či to nie je, to isté. Aj keď mal stále v úmysle poraziť Eriadne a Chrisena, nebol hlupák, aby o tom ktokoľvek vedel.
„Vedel si, že tadara dala zabiť svojho vlastného vnuka...Prečo? Vyzeral ako človek. Princ Nykyrian bol chladnokrvne odstránený. Bol len dieťa, keď ho vytrhli od jeho matky a poslali do hrobu. Videl si princeznú. Vieš, že to nemá v hlave v poriadku, pretože vie, že jej vlastná matka zabila jej syna a nedokáže zniesť pravdu. Mám nahraté, kde sa chváli sám princ Jullien tým, že jeho stará mama vedome udržiava jeho matku pod vplyvom drog, aby sa nemusela zodpovedať svojim činom.“
Talyn zaváhal. Ak toto bolo pod ochranou, Lorens mohol byť vo väčšom probléme, že o tom hovoril s Talynom a byť potrestaný.
„Tak prečo si to nevypustil na verejnosť?“
„Pretože stanica, kde bola páska, bola zbombardovaná skôr, než to stihla odvysielať. Každý v tej budove okamžite zomrel a obvinení za útok boli Phrixiani. Presne ako sa to stalo u teba. Než som mohol podať report na Anatola, report aj ty ste boli odstránení. Kráľovský dvor je plní špiónov.“
„Áno, to je. A ak zistia o - “
„Nezistia. Sme veľmi opatrní v tom, koho berieme k sebe.“
Iste, že boli. „Tak prečo chceš mňa?“
„Pre tvoju históriu s nimi. A preto, čo ti urobili. Nemal si žiadny dôvod zastať sa tých samíc vo vašej čate a i tak si spravil správnu vec vediac, že by ťa to mohlo stáť tvoju kariéru.“
Jeho oči sa rozhoreli. „Poznám pravdu tvojej povahy, Talyn. Ale videl si svoj vojenský záznam v poslednej dobe?“
Talyn potriasol hlavou. „Je to mimo mojich právomocí.“
„Hej, no...tu.“ Lorens mu podal tenkú zložku. „Urobil som si kópiu. A mimochodom, nie si kapitán, ako ti bolo povedané. Po tvojom rozhovore s tadarou... pridali k tvojmu záznamu viac disciplinárnych pokarhaní. Stratil si hodnosť až na poručíka.“
Prišlo mu zle od žalúdka, pozeral v absolútne neveriacky. „Čo?“
Lorens prikývol. „Ako ďalší následok proti tebe, nebudeš môcť najbližšie tri roky byť povýšený, pokiaľ nebudeš držať jazyk za zubami.“
Talyn sa cítil ako by dostal úder od Death Warranta. „Nič som neurobil!“
„O to ide. Môj brat tiež nič neurobil. Len sa oženil do zlej línie. A nezačínajme ani o princovi Nykyrianovi. Jeho najväčší zločin bol, že jeho matka spala s človekom a podal sa viac na otca, než na matku. Práve preto, Jullien, Merrell a Chrisen jednoducho vytlačili celú samčiu líniu Bojových Haukov z Andarionského územia, pretože posledná vec, ktorú chcú, je, aby niektorý z našich milovaných hrdinov bol tu a zastavil ich.“
Talyn bol ticho, ako sa mu miešali spomienky.
Lorens sa posadil. „ Poznám Kerisa Hauka – bol jedným z mojich najlepších priateľov. Príliš rýchlo stúpal v andarionskej armáde, a to nemohli vystáť. Merrell ho zdrogoval a skrz jeho manželku sledoval jeho popravu. Je to fakt, ktorý viem, ale nikto to nemôže dokázať. Taktiež viem, že oni boli tí, kto vyhodil Faina z jeho rodiny. A nepríde ti zvláštne, že to bol Jullien a Chrisenom, ktorí boli pri tom, keď Dancer Hauk havaroval? Myslíš, že to bola nehoda? Oni unikli bez úhony, kým Dancer takmer umrel... a práve preto, bol Dancer vylúčený z andarionskej vojenskej armády. Navždy. Pripravili ho o jeho prvorodenstvo. Preto teraz pracuje pre Sentellu.“
Hlava sa mu točila, ako sa to všetko snažil spracovať. Mohol Lorensa poslať preč, ale napodiv všetko dávalo zmysel. Zvlášť nenávisť Julliena, Chrisena a Merrella voči nemu, aj keď nič neurobil, len čo sa snažil stáť im bokom. A potvrdilo mu to veľa, čo vedel o rodine svojho otca.
„Ako to všetko vieš?“
„Zhromažďujeme dôkazy proti nim už veľmi dlho. Ale vždy, keď sa máme možnosť posunúť ďalej, zložia nás ako besné loriny.“
Rovnako ako Rhys, Farinu a Berru.
„Aký je tvoj cieľ?“
„Odtrhnúť kráľovskú rodinu od moci a zaviesť riadiaci orgán, ktorý tu bude riadiť. Republiku s úradníkmi, ktorí budú rozumní, zodpovední a čestní. Radu guvernérov, ktorá sa neodváži ničiť našu rasu, trestať, vyhosťovať, znásilňovať ju vo svojom voľnom čase.“
Talyn nemohol viac súhlasiť. Chcel krv. Kráľovskú krv. Lorens to musel vycítiť. Ale pokiaľ sa k nim pridá, dopustí sa vlastizrady. So svedkom. Nebol si istý, či niekomu natoľko dôveruje. Jeden práskač v ich skupine a všetko, čo miluje, bude zničené a navždy stratené.
Ak nie...
Boli vonku a chceli ho dostať, a to nebola paranoja. To bol fakt. Jeho nová hodnosť to ukazovala. Okrem toho, jeho matka a Felicia boli terče. A nemal potuchy, ako ich ochráni pred ujmou. Nie s jeho bastardským statusom a nízkou kastou.
Silný sám. Silnejší spolu. To bolo motto Sentelly, skupiny jeho tety Jayne, ktorá ho pomohla nájsť. Jeden Andarion, sám, nemohol nič zmeniť. Ale trinásť Bojových Haukov zachránili celú ich rasu pred zotročením a zánikom.
Lorens sa postavil. „Pozri, viem, že som ti dal dosť o čom premýšľať. Len popremýšľaj nad tým, čo som hovoril. Ak sa rozhodneš k nám pridať, zavolaj a pozvi ma na párty k tebe domov. Budem podľa tejto frázy vedieť, že si sa rozhodol pridať k nám. Ale ak nie, len nechaj správu, že párty sa ruší. Odkedy žiješ s mojou sestrou, nikto si o tom nebude nič myslieť. A ja viem, čo po tebe žiadam. Ver mi, viem. Ani pre mňa to nebolo ľahké rozhodnutie. Je to proti všetkému, v čom som vyrastal a veril. Ale keď som stál nad zatvorenou rakvou môjho brata – pre to, čo mu urobili – a videl moje deti... jeho deti, vedel som, že nemôžem stáť bokom a nechať ich zomrieť ako ďalších. Nie, ak mám možnosť to zastaviť. Andarioni nežijú v strachu. My bojuje naspäť.“ Lorens položil súbor na posteľ a odišiel.
So stiahnutým žalúdkom, Talyn ho otvoril a najprv čítal správu o strate svojej hodnosti. Hnev sa cez neho valil. Drel a riskoval zadok, aby získal hodnosť majora. Úprimne, po štyroch rokoch, vzhľadom na jeho tréning, líniu, záznamy a vzdelanie, mal byť teraz už plukovník alebo veliteľ.
Ale nie...
Posratý poručík. Začiatočnícka hodnosť na ďalšie tri roky.
Z disciplinárnych dôvodov.
Zakričal od zlosti a hodil správu cez posteľ, ako ho neprávo trhalo z vnútra. Ako ho mučili a smiali sa pri tom.
„Talyn?“
Neodpovedal Felicii. Nemohol. Nie, kým bol takto ranený. Tak hrozne chcel ich krv, až ju cítil. Zastavila sa, zodvihla stránky, ktoré boli všade po posteli a na dlážke. Bez toho, aby ich čítala, uložila ich do zložky a položila na nočný stolík.
„Naštval ťa môj brat? Vyhodím ho z bytu, ak áno.“
„Nie“ vydýchol. „Neurobil nič, len mi prišiel povedať, že som stratil svoju hodnosť.“
„Čo?“ opýtala sa šokovane.
Zhlboka na nadýchol. „Teraz som poručík Batur.“
„Och, zlatko. To mi je ľúto.“ Posadila sa vedľa neho a pohladila ho po chrbte. „Povedal ti prečo?“
„Pre moju históriu disciplinárnych prehreškov. Za fakt, že som neúctivý k mojim nadriadeným a mojim nehoráznym pohŕdaním check-inov a vojenského protokolu.“
„Nemôžeš sa odvolať?“
„A komu, Felicia? Eriadne sama mi odobrala hodnosť. Kto by veril čo i len slovo bastardovi proti tadare? Dokonca nemôžem požadovať ani zvýšenie hodnosti najbližšie tri roky.“
„Je mi to ľúto, Talyn.“
„Mal som ich nechať, nech ma zabijú.“
„To nehovor!“
„Prečo nie? Je to pravda. Za čo bojujem? Naozaj? Nezáleží na tom, čo urobím, aj tak všetko súvisí s tým, že nemám žiadnu otcovskú líniu. Aj keď som 10-krát lepší ako ostatní, vidia ma len polovične.“
Dotkol sa svojej holej hlavy a zaklial pri spomienke toho, čo mu urobili.
„Poručík, zasratý poručík. Vieš si predstaviť, aké úbohé úlohy budem dostávať? Dokonca ani lietať nemôžem s tak nízkou hodnosťou. Degraduje ma to späť do prípravnej pilotnej kabíny. Umývať záchody.“
Už počul ten výsmech. Uh, bol chorý z toho zneužívania.
„Princezná Tylie povedala, že tvoja matka bude tvoja nadriadená. Ona nedovolí-“
„Som poručík, Felicia. Nie som viac kvalifikovaný na prácu v paláci. Musím sa vrátiť na začiatok.“
Znechutený pozeral na stenu, kým zášť a hnev ho napĺňali. Felicia prehltla vlnu sĺz, ktoré za neho cítila. Toľko surovej bolesti mal v očiach, až ju to samú ranilo.
„Povedal Anatole, prečo ti to urobil?“
Prudko odfrkol. „Pretože nenávidí mojich rodičov.“
„Čo?“
Prikývol. „Môj otec ho nasral v škole a ja som mu dosť podobný, čo ho dráždi.“
Stretol sa s jej pohľadom. „Najviac však preto, že moja matka ho odmietla, keď bola mladšia. Nemôžu napadnúť ju. Ona má líniu dosť vysokú a tiež má práva v rámci súdu.“
Práva, ktoré jemu boli zamietnuté.
„Nie je nič, čo by mohla tvoja matka urobiť?“
„Nie. A nemôžeš jej povedať ani slovo z tohto. Zabilo by ju, ak by vedela, že ten útok bol pre jej minulosť.“
Niet div, že sa odmietol pozrieť na matku v nemocnici. Teraz to už dávalo zmysel.
„Prečo ťa potom nepoužil, aby ju mohol vydierať?“
„Anatol nemôže. Jej rodina má rovnaký status ako tvoj otec. Za také vyhrážanie by ho mohla dať zatknúť. Dúfa, že ma potupí natoľko, že niečo poviem matke a jej vina ju prinúti s ním vyjednávať.“
„To ťa veľmi dobre nepozná, čo?“
Potriasol hlavou. „Udreli ma po zadku, už keď som sa narodil. Prečo, dopekla, by sa malo niečo zmeniť? Ja nie som jeho rozmaznaná teplošská prdel. Bitie zvládnem. Aj byť poručíkom. Prežil som to raz, prežijem to opäť.“
Ale bolo v tom oveľa viac. Prikrášlil jej to a ona to vedela. Počula, ako sa nevlastný brat smeje z toho, čo robia tým s najnižšou hodnosťou. Šikana, ktorá závisela od toho, kto bol z akej rodiny. Mohla si len predstaviť, aké zlé je to pre niekoho ako je Talyn, ktorý nemal žiadnu líniu.
„Kto je tvoj otec Talyn?“
„Aký by bol v tom rozdiel?“
Mal pravdu. Ale...
„Nemôžeš ísť za jeho rodinou? Jeho matka by ťa mohla adoptovať.“
“Nemôže. Moja matka to skúšala, keď som bol ešte dieťa a vyhodila ju z domu, pričom ju po celý čas urážala. Jediný, kto to bol ochotný urobiť, bola jeho stará mama, ale jeho starý otec mi odmietol dať ich meno. Povedal, že nie som hoden nosiť meno ich línie. Ak môj otec bol takým sklamaním pre nich, mohol si predstavovať, aký hrozný ja môžem byť.“
„To ti povedala tvoja matka?“
Potriasol hlavou. „Nikdy by mi tak neublížila. Bol som v škole, keď moja matka bola zranená a nemohla pre mňa prísť. Prišla moja prastará mama a akonáhle som vstúpil do transportu, prastarý otec ma vytrhol zo sedadla a vyhodil ma na zem aj s mojimi vecami. Povedal jej, nech má nechá v stoke, kam aj patrím. Uškrnul sa na mňa a hádali sa tam cez celé parkovisko.“
Bola zdesená na tým, ako bez emócii to opisoval. „To ti spravil v škole? Koľko si mal rokov?“
„Osem.“
Zdesená na neho zízala. „ Tvoj prastarý otec povedal tvojej prastarej mame, aby ťa nechali v škole samého, bez nejakej starostlivosti, kým tvoja matka bola v nemocnici?“
Prikývol.
„Prosím, povedz mi, že tvoja prastará mama toto nedopustila.“
„Nemala na výber.“
Oh dobrý bože. „Čo sa stalo s tebou?“
„Moja učiteľka ma vzala domov a starala sa o mňa, kým sa mama nevrátila.“
Felicia zaškrípala zubami, ako ju zlosť pohlcovala vnútri. Ako mohol niekto toto spraviť malému dieťaťu? Ako? Robilo to z nej sebeckú mrchu za všetko hnusné, čo povedala svojmu otcovi, pričom to bolo neporovnateľné s týmto.
„Takže, nie, Felicia. Rodina môjho otca ním opovrhuje a mnou takisto, lebo som vzišiel z neho. Aj keď sa ich to týka, čokoľvek sa stane mne, ich nezaujíma. Všetko, čo mám, si ty a moja matka.“
A Galene ani netuší, aké zlé veci sa udiali jej synovi. Pre lásku k svojej matke, nepovie nič, čo by ranilo jej city.
Nikdy nemilovala Talyna viac ako práve teraz. Kľakla si na kolená, pritiahla k sebe a silno ho držala.
„Myslím, že si úžasný, Talyn. Si viac Andarioňanom, než ktokoľvek, koho som doteraz spoznala. Alebo aj počula. Máš srdce Bojových Haukov.“
Talyn sebou mykol pri výbere jej slov. Myslela si, že tými slovami mu lichotí. Po tom všetkom, krv otcovej línie prúdila v tých najheroickejších legendárnych ľuďoch. V skutočnosti, to bol však preplesk, ktorý mu pripomenul dedičstvo, ktoré mohol mať. Ale práve teraz, na ničom z toho nezáležalo, pokiaľ ho Felicia objímala. Ona nevidela bezcenného bastarda. Nevidela obeť alebo kríženca. To, do čoho ho všetci hádzali.
V jej nádherných očiach bol stále čestný.
Vzal ju za ruku a položil si ju na líce. Zavrel oči, čím mohol vnímať jej hebkosť proti nemu.
„Si a vždy budeš munatara a la frah.”
Felicia zadusila vzlyk, ako ju nazval tou najvzácnejšou ženou v jeho živote. V Andárii sa to považovalo na najväčší prejav lásky. Niečo, čo sa nehovorilo len tak.
Slzy jej zaliali oči, ako ňou prešiel strach. Nech ho akokoľvek milovala, nedokázala mu povedať novinky z jej agentúry, ktoré sa dozvedela len dnes. Že jej zamietajú ďalší kontrakt s Talynom po tom, ako vyprší ten súčasný. Aj keď už nebola viac panna, našli pre ňu nového patróna.
Niekto s viac peniazmi a lepšou líniou ako má Talyn, ktorý by nedokázal bojovať proti nemu. Pre jej kontrakt s agentúrou, bude musieť opustiť Talyna navždy. Ale ako mu to mohla povedať po tomto? Zničilo by ho to. Nemá ako bojovať proti tomuto rozhodnutiu. Nie je šanca ako obnoviť ich kontrakt.
Mohla by si si odkúpiť kontrakt a zostať s ním navždy.
Ak by bola človek, bolo by to ľahké. Na Andárii by to z nej spravila šlapku. Ešte nižšie než šlapku. Žiaden samec by ani neuvažoval s ňou randiť či zaviazať sa s ňou a manželstvo by bolo už úplne tabu. Navždy. Všetky vzťahy na Andárii sú prostredníctvom legálnych kontraktov s vyjednávaním, kde pôsobí aj tretia strana. Všetky strany a ich rodiny to musia podpísať. Kým život spoločníčky nebol ten najlepší spôsob života, bolo to legálne akceptovateľné. Sociálne akceptovateľné. Ale s tým musela plniť aj pravidlá agentúry.
Čo urobím?
Nedokázala sa rozhodnúť práve teraz. Nebola žiadna cesta. A akékoľvek rozhodnutie urobí, nehodlala ho diskutovať s ním. Zvlášť, kým bol takto ranený.
Talyn ju pobozkal na ruku. „Je to v poriadku, ak ma nemiluješ, Felicia. Som len rád, že ťa mám. A teraz, keď som stratil hodnosť, neočakávam, že ostaneš, keď kontrakt vyprchá. Si príliš slušná samica, by si ostala s niekým, s kým nemáš žiadnu budúcnosť. Mala by si byť s niekým, kto ti dá líniu a deti, na ktoré môžeš byť hrdá. S niekým, kto ťa ochráni“
„Tay—”
„Ššš,“ prerušil ju. „Nie je čo viac povedať. Len preto, že som dosť dostal po hlave, nie som hlúpy ani v dezilúzii. Plánuješ byť raz skvelou doktorkou a aj keď tvoji rodičia nie sú manželia, máš skvelú líniu. Keď dosiahneš titul, budeš si môcť manžela vybrať. Tak to má byť.“
„A ty by si mal mať výber svojej samice.“
Povzdychol si. Nemala potuchy, akú pravdu povedala. Jeho starý otec z otcovej strany bol raz zasľúbený s Princeznou Cairistionou. Baturovcov doslova vykopli z dverí, keď sa jeho starí rodičia snažili zasľúbiť svoju dcéru s jeho otcom. Ak by sa jeho rodičia vzali, bol by Talyn z rodu Bojových Haukov – jediný samec z celej jeho generácie, kto by mohol legálne používať tento titul. V Andarionskej rase to bolo ešte pôsobivejšie ako Jullienov titul Najsvätejšieho z klanu Anatolovcov.
Ale bol to titul, ktorý nikdy nebude jeho.
Nie, pokým kráľovská rodina bola pri moci a nie, pokým platili tradície.
Môžeš to zmeniť.
Všetko, čo musel urobiť, bolo zavolať jej bratovi a pomôcť WAR-u zvrhnúť vládu. Zatvoriac oči, Talyn chcel hrať podľa pravidiel. Chcel veriť, že tvrdá práca sa opláca. Jediná vec, ktorú sa naučil v Ringu, bola, že občas treba prijať aj špinavú ranu. Aj keď to bolo odporné. Aj keď si ju nechcel. Niekedy, len niekedy, nemáš na výber. Nikto nemôže poctivo vyhrať zápas, ak tvoj oponent nehrá čisto.
Proti ohňu bojuj ohňom.
Strávil život tým, že robil to, čo mal. A oni ho obrazne za to obsierali. Bolo načase nechať rukavičky v šatníku. Bolo na čase sa nimi stretnúť pri podmienkach, ktoré oni nastavili, kým budú zviazaní s rukami za chrbtom.
Degradácia bola mrcha a bolo na čase oboznámiť s ňou Julliena a celú Anatolskú rodinu.