Jayne Erixour sa zarazila, ako sa blížila k jednému z najnehostinnejších miest, aké kedy videla – a vzhľadom na to, akým sračkám čelila v dospievaní, keď sa jej otec schovával pred rôznymi orgánmi, kriminálnikmi a vládou, to hovorilo za všetko. Čím viac toho zisťovala, tým viac chcela zdrapnúť Julliena etol Anatola za semenníky. Bolo to na smiech. Aká bytosť by bola schopná nechať chlapca na takejto planéte osamote? Áno, Talyn bol vojak a bol to bojovník, ale bol sotva dosť starý, aby sa mohol holiť.
Nikto by nemal byť odsúdený na toto.
Zas a znovu, videla Talyna ako plachého chlapca, keď sa prvý raz stretli. Ale nebolo to nič, aby zmiernilo jej krvilačnosť v srdci. Odplata pre Anatola sa blížila a mienila mu ukázať svoju brutálnu povesť, ktorú mu strčí priamo do zadku.
„Hon?“
Pozrela na manžela. Šesť stôp vysoký bol Hadrian jeden z mála mužov, na ktorých sa pozerala zdola a bol jediný, s kým kedy bola na rande a mohla si vziať vysoké podpätky. Bojovník s divokými zručnosťami, s nakrátko ostrihanými hnedými vlasmi a nádhernou tvárou. Strieborno modré oči ukazovali jeho rasu, ktorá bola štvaná až na pokraj vyhynutia. To bol dôvod, prečo tak rád ostával doma a chránil ich deti pred idiotmi vo vesmíre, kým ona riskovala svoj život proti všetkým tyranom, ktorí povraždili väčšinu Hadrianovej rodiny a spravili z neho skrývajúcu sa sirotu. „Čo to je?“
„Nero chce, aby sme sa pripútali. Prechádzame atmosférou.“
Prikývla, potiahla za pásy a zabezpečila sa. Myšlienky sa jej zatúlali, keď sledovala svojho manžela a jeho staršieho brata Nera. Na prvý pohľad niesli medzi sebou malú podobnosť– niečo, čo im obom slúžilo dobre, kým Hadrian, na rozdiel od Nera, vyrastal sám a relatívne v bezpečí. S blond vlasmi sa Nero pravdepodobne podobal viac na otca a Hadrian s tmavými vlasmi na matku. Keďže boli poslední dvaja svojho druhu a jediní kráľovskí preživší, zriedka ich bolo vidieť spolu. Risk bol až priveľký.
Nikto mimo tejto lode nevedel, že Hadrian prežil masaker ich rodiny. Mal sotva osemnásť mesiacov, keď sa to stalo. Sotva unikajúc, Nero schoval Hadriana u jeho verných známych a sám sa odovzdal nepriateľom, aby sa uistil, že Hadrian bude vyrastať v bezpečí. Už len preto, milovala a zbožňovala Nera. Bol to slušný muž a láskavým srdcom a suchým humorom. Keď mu Hadrian zavolal, čo sa stalo Talynovi , okamžite sa zjavil, aby im pomohol. Bez otázok. Ale takým on už bol.
A ako profesionálny stopovač, bol Nero najlepší vo všetkých Deviatich svetoch. Nezmieňujúc, že on a jej manžel boli čistokrvný Trisani – jedni z posledných. Rasa s nadľudskými schopnosťami. Preto boli vyhladení. Strach a chamtivosť. Ľudia chceli buď kontrolovať Trisanov a využiť ich silu na ich vlastný osoh alebo boli nimi príliš vystrašení, aby ich nechali v pokoji žiť.
Hadrian ju vzal za ruku. „Nájdeme ho, Jayne. Nemaj strach.“
„Ja viem, zlatko. Len dúfam, že je stále nažive.“
Hadrian a Nero sa na seba rýchlo pozreli. „Je nažive.“ Uistil ju. „Cítim jeho životnú silu. Ale je... nahnevaný.“
Usmiala sa pri popise jeho črty. „Plný boja.“
Hadrian prikývol, keď sa zapol po jej boku. Srdce ju bolelo, vytiahla svoj komunikátor a vytiahla starú fotku Talyna, ktorú mala odo dňa, keď študoval v jej triede a prvýkrát stretla jeho a Galene. Bol to jej prvý rok ako učiteľky na Brunellskej akadémii. Nervózna a neistá, stále čakala, kedy ju niekto spozná ako dcéru svojho hanebného otca a vyhodia ju. Alebo ju zatknú.
Ale nestalo sa. A ako sa trieda plnila študentmi v prvý deň, začala sa upokojovať. Až pokým nevošiel Talyn. Vtedy by sa vzduch mohol krájať aj lyžičkou. Len osemročný, držal bradu vysoko a vošiel úplne sám, na rozdiel od jeho spolužiakov, ktorých vyprevádzali rodičia a pomáhali im nájsť si svoje miesto. Bez slova a správajúc sa ako dospelý, Talyn ignoroval posmešky Hyshianských študentov a ich rodičov, ktorí nechceli mať v triede Andarioňana a usadil sa za svoju lavicu. Bol tak rozkošný s jeho karamelovou pokožkou a bielymi očami. Keďže jeho vlasy boli dlhšie ako kázala andarionská móda, mal ich schované pod farebnou Azukarianskou čapicou, ktorú si stále naprával, aby sa uistil, že mu vlasy netrčia von.
„Eh, prečo som ostala trčať v mojej triede s týmto?“
Jayne sa zamračila nad výsmechom staršej učiteľky. „Je tu problém?“
Kývla bradou smerom k Talynovi. „Neverím, že administratíva povolila jemu sem chodiť. Nemá čo robiť s naším druhom. Predstav si svet, kde sa voľne s nami mixujú.“
Z napätosti v jeho čeľusti a zraneného pohľadu vedela, že Talyn počul, čo vravela učiteľka. Bez toho, aby ju zavolal, začal si vybaľovať svoje veci a pozeral sa do zeme. Tá malá suka by mala vedieť, že Jaynina stará mama bola Andarioňanka. Preto mala čierne vlasy a bola taká vysoká. A to bol predsudok, ktorému musela čeliť na svojej domovskej planéte, a ktorý spôsobil, že jej otec sa stal zúrivým kriminálnikom. Cítila ja za Talyna a vediac, že musí byť oveľa viac nervózny byť v tejto triede po prvýkrát, sa vybrala priamo k nemu.
„Ahoj.“
Pozrel sa na ňu zamračene, čím jasne ukazoval, že nevie, prečo sa s ním vôbec rozpráva.
„Potrebujem vedieť tvoje meno, aby som označila tvoju prítomnosť.“
Namiesto toh,o aby prehovoril a ukázal tesáky, ukázal na menovku na tričku.
„Talon Batter?“ schválne povedala nesprávne meno, aby ho prinútila hovoriť.
S očami plnými trpezlivosti potriasol hlavou. “Tah-lean BAH-tour.”
Jeho jemný hlások bol sotva šepot, keď vyslovoval r, čo dokázal len rodený Andarioňan. Jayne k nemu natiahla ruku. „Som slečna Erixour. Je mi potešením ťa poznať, Talyn.“
Naklonil hlavu rozkošným spôsobom, zízal na jej ruku, akoby nevedel, čo s ňou. Čo dávalo zmysel, keďže Andarioni sa takto nezdravili. Jayne stiahla ruku, keď bola zavolaná ísť pomáhať aj ďalším študentom. Ale počas niekoľkých ďalších týždňov, jej srdce pukalo, ako sledovala chlapca, ktorého ignorovali, keď spravil niečo najlepšie a posmievali sa mu, keď sa mu niečo nepodarilo.
Talyn nikdy nehovoril. K nikomu. Len sa pozeral na svet s tým jeho vzácnym pohľadom, toleroval podlosť, takže nikto nevolal jeho matke za jeho správanie, čo by jej spôsobilo ťažkosti v práci. Mesiace plynuli a Jayne zaujímali jeho rodičia a prečo boli tak krutí a prihlásili ho do Hyshianskej školy. Nakoniec prišiel ten deň, kedy bola jeho matka zranená útokom pri chránení princeznej. Ako mu Jayne pomáhala zbaliť si tašku domov, videla v ňom jeho zraniteľnosť. Tak veľmi sa bál, že sa mu jeho malé ruky triasli.
„Bude v poriadku, Talyn.“
Napriek tomu mal hlboko v očiach úplnú hrôzu a strach. Ohromilo ju, ako dobre vedel ovládať svoje emócie. Keď jej vedenie povedalo, že jeho stará mama si ho prišla vyzdvihnúť, nenapadlo ju nič lepšie ako poslať ho za ňou. O niekoľko hodín, keď bola na ceste k svojmu transportéru, sa náhodne pozrela smerom do vstupnej haly, či ostala prázdna. Bol tam Talyn, schovaný za kríkmi, okolo seba mal knihy a robil si domáce úlohy.
Mračiac sa, podišla k nemu. „Talyn? Čo tu stále robíš? Myslela som, že tvoja stará mama ťa vyzdvihla už pred hodinami.“
Keď sa stretol s jej pohľadom, jeho oči prezrádzali tŕpku agóniu v jeho srdci. „Keď som nasadal do transportu, môj starý otec ma vytiahol a povedal, že bastarda si domov nevezme. Vyhodil ma von a prinútil yayu ma tu nechať.“
Jayne bola zdesená tou krutosťou. „Ona ťa nechala len tak na parkovisku?“
Prikývol bez akejkoľvek emócii.
„Prečo si sa nevrátil späť do triedy?“
Sťažka povzdychol. „Skúšal som, ale nebol tu nik, kto by ma opätovne prihlásil. Sekretárka povedala, že musím mať sprievod dospelého a že v kempuse nemôžem ostať neprihlásený. Nechcel som sa dostať do ťažkostí, tak som sa schoval tu.“
Stiahlo sa jej hrdlo, keď si predstavila, čo musel ten chlapec cítiť, keď bol takto kruto odvrhnutý. Toľko k Hyshianskej rase, ktorá má byť súcitná. Bastardi.
„Komu inému môžem zavolať, aby ťa prišiel vyzdvihnúť?“
Ťažko prehltol a pozrel sa na ňu so slzami v očiach. „Ja počkám na mamu. Príde, keď bude môcť.“
Jayne si k nemu kľakla. „ Zlatko, tvoja mama je na operácii. Ona nemôže prísť.“
„Ona príde. Musí. Počkám tu na ňu, aby ma našla a nebála sa o mňa.“
Pohladkala ho po líci a snažila sa pochopiť jeho situáciu. Aj keď sama mala bláznivú rodinu, vždy mala niekoho, na koho sa mohla spoľahnúť. Niekoho, kto by pre ňu prišiel. Aj do väzenia.
„Talyn, nemôžem ťa tu nechať cez noc. Nie je to bezpečné. Zamrzneš tu. Nemáš nikoho, komu by sme mohli zavolať?“
Potriasol hlavou. „Som len ja a mama. Nepotrebujeme nikoho iného.“
V tom momente sa rozhodla vziať ho so sebou domov. Vedela, že je to lepšie ako volať sociálnych pracovníkov. Nedalo sa povedať, čo by Hyshiani urobili osamelému Andarionskému samcovi. Nie to ešte chlapcovi. Aj keď tieto dve rasy boli v súčasnosti v mieri, v minulosti mali mnoho bojov a niektorí Hyshiani stále mali hlbokú nenávisť voči Andarioňanom. Napriek andarionskému dedičstvu mal Talyn jemnú dušu a posledná vec, ktorú chcela, by bolo, aby mu niekto ublížil. Počas tých troch týždňov, kedy sa o neho starali, sa spolu s Hadrianom zamilovali do tohto tichého slušného chlapca, ktorý sa stal súčasťou ich rodiny. Niekoľkokrát ho vzali do nemocnice navštíviť Galene, ktorá im vysvetlila, že jeho otec ani nevie o jeho narodení. Stále dokola Galene plakala a ďakovala Jayne za jej láskavosť, ktorá bola v jej svete tak neobvyklá.
Od tých čias sa stali najlepšími priateľkami.
„Jaynie?“
Pozrela sa za Hadrianovým hlasom, ktorý ju vytrhol z minulosti a uvedomila si, že pristáli a on i Nero boli už oblečení v ochrannom obleku. „Áno?“
Vzal jej tvár do dlaní. „Ideme von. Chceš sa pridať alebo ostaneš na lodi?“
„Idem.“
Hadrian jej podal masku a pomohol jej ju zabezpečiť k obleku, kým Nero otváral dvere do nehostinného prostredia. Akonáhle sa ocitla na rampe, Jayne prekliala Julliena za jeho krutosť.
Táto planéta, ako mnoho ďalších, bola zbombardovaná Ligou. Formy života, ktoré tu ostali, boli zmutované tak, že lovili čokoľvek, čo mohli. Ale z čoho jej bolo najviac zle bolo, ako dlho tu už bol Talyn. Aj keď ho nájdu, už nikdy nebude taký ako predtým.
Jayne zakliala z tej úplnej frustrácie. Po hodinách pátrania bez akejkoľvek stopy, im nepomáhalo ani sledovacie zariadenie, ktoré bolo až priveľmi ovplyvnené silne nabitou atmosférou a bolo už dosť neskoro pokračovať v hľadaní.
Hadrian ju chytil za rameno. „Ty choď späť a my budeme pokračovať v hľadaní.“
„Nepôjdem oddychovať, kým ty budeš riskovať svoj život. Si blázon? Ak ostaneš ty, tak aj ja.“
Pohladil ju po líci. „Mysli na deti. Potrebujú svoju matku. Si viac divoká ako ja. Choď späť a my budeme pokračovať.“
Nenávidela, keď jej v takýchto situáciách predhadzoval deti. Vedel, že to je jediná argumentácia, ktorá na ňu zaberá. „Si bastard, Hadrian Scalera!“
Namiesto toho, aby bol nahnevaný, nahodil ten pôvabný úsmev, ktorým jej vždy roztopil srdce. „Hadrian Erixour.“
Oprel sa o ňu svojou helmou a otočil ju chrbtom k sebe. Ako spravila prvý krok smerom k lodi, uvidela Nera, ako jej gestom naznačuje, aby sa nehýbala. Vytiahla svoj blaster a pevne ho uchopila, vyzerajúc hrozby. Hadrian ju schmatol, keď niečo okolo nich presvišťalo. Sotva zbadala zviera, ktoré vyzeralo, že má tri zmutované hlavy. Zanechalo po sebe stopy krvi. Skrivila tvár nad tou nechutnosťou. Keď sa narovnala, zbadala podivné svetlo v Hadrianových očiach, ktoré napovedal, že využíva trisanskú silu. „Čo?“
Ignoroval ju. „Nero?“
Spôsob, ako sa správal Nero, jej napovedal, že hovorí k bratovi telepaticky.
„Neznášam, keď to vy dvaja robíte. Je to neslušné. A teraz, čo to je?“ zašepkala manželovi.
„Talyn?“
„Nie som si istý.“ Ustúpil dozadu, aby kryl brata, keď sa približovali k diere, odkiaľ vyšlo to zviera. Tam bolo ešte viac krvi.
Oveľa viac.
Ako šli ďalej, začuli ozveny hlasov.
„Videl si, čo spravil holými rukami?“
„Zastreľme toho skurveného bastarda!“
„Zbláznila si sa? Naposledy, keď sme to spravili, sme ho len viac nasrali.“
„On sa odtiaľto dostane a zabije nás. Hoď na neho niečo!“
„Boj! Boj! Boj!“
Jayne zamrzla, keď konečne uvidela, o čo ide. Najmenej tri tucty mužov a žien stáli na vrchu jamy, kde bol hodený Talyn. Práve ťahali ďalšieho muža v reťaziach, akoby mali v úmysle ho hodiť k Talynovi, aby bojovali.
„Dosť!“ zakričal Nero.
Zamrzli, až kým si neuvedomili málo početnú skupinu Jayne.
„Dostaňte ich!“
Tie slová sotva vypustil z úst, než ho Hadrian schmatol za ruku a hodil o stenu tak tvrdo, až stratil vedomie, čo vyvolalo vlnu šoku medzi ostatnými. Nero sa otočil na brata so zdvihnutým obočím. „Seriózne ma bolí, že toto dokážeš urobiť a nemať migrénu.“
Hadrian sa zasmial. „Mám migrénu. Je to tiež veľká sviňa. Stojí okolo šesť štyr...“
Nero na neho ukázal. „Nerozmazávaj to, polovičný. Nenávisť obmedzila môj rast.“
Ignorujúc ich, Jayne utekala do jamy. Žlč sa jej nahromadila v krku, keď videla, kde sa nachádzal Talyn. Bol uväznený. Oceľové hroty lemovali steny jamy, takže nemohol po nich vyliezť bez toho, aby sa neporanil alebo nezmrzačil. Niekoľko ďalších tiel tam ležalo s ním a premočený vecami, nad ktorými bolo lepšie nepremýšľať. „Talyn?“
Jeho dych bol trhaný, pozrel na ňu hore a vyceril tesáky, nech sa neopovažuje priblížiť.
Helmu si dala dole, aby mu ukázala svoju tvár. „Sexi baby T?“
Dvakrát zamrkal a pretrel si oči, akoby nemohol uveriť, čo vidí. Potriasol hlavou a zamračil sa, akoby si nevedel vybaviť jej tvár.
Slzy ju dusili. „To som ja, zlatko. Som tu, aby som ťa vzala domov.“
Miesto toho, aby k nej podišiel, ustúpil a zrútil sa do špiny pri jednom z tiel. Použijúc svoju silu, Hadrian zoskočil priamo do jamy, aby dosiahol na Talyna prvý. „Nero! Dostaň odtiaľto Jayne. Hoď mi lano, nech ho vytiahneme von.“
Talyn sa obrátil na neho so zavrčaním, akoby sa jednalo o útok. Hadrian si odstránil helmu a zdvihol ruky. „Hej, kamoško. Pamätáš si ma?“
Talyn pomaly zažmurkal, než sa konečne upokojil. „Strýko Rian.“
„Správne. Len vydrž. My...“ Jeho hlas sa vytratil, keď sa pozrel na steny okolo nich a uvidel, čo do nich Talyn vyškriabal holými rukami.
„Nero! Pohni s tým lanom.“ Svojou silou zhodil hroty zo stien, aby si Talyn neublížil pri ceste von z jamy. Jayne preklínala každého, kto mal dočinenia s tým, čo sa stalo je malému T. Než mohol Nero čokoľvek urobiť, spravila Jayne niečo, čo si nikdy nemyslela, že urobí. Rozvinula svoje krídla a letela do jamy ich odtiaľ dostať. Nech sa prepadne, ak by ich tam mala nechať čo i len o jeden úder srdca dlhšie. Srať na lano. Jej zlatko a manžel boli všetko, na čom záležalo. Ako išla k Talynovi, ustúpila a potriasol hlavou. Zober Berra prvého.“
„Berra?“
Jeho zmysli boli tak otupené, až sa bál, že už je neskoro. Všetko okolo neho bolo rozmazané. Bolo to ako chodiť v sne. Ale jediná vec, ktorú sľúbil, bolo udržať Nightdice v bezpečí a dostať ju domov. Olizol si popraskané pery a pokľakol do špiny po jej boku. „Berra?“
Nehýbala sa.
„Nightdice?“
Oči jej jemne zatrepotali, ako jej tiekla krv z úst. Natiahla sa, aby sa dotkla jeho tváre, než mu ostala bezvládne ležať v náručí.
„Nie!“ zvrčal a snažil sa trasením ju prebudiť. „Berra!“
„Je mŕtva, T.“
Zareval bolesťou a pozrel na Jayne. „ Všetkých ich zabijem! Bohovia mi pomáhajte.“
Vstal, odhodlaný sa vyšplhať po stene holými rukami, keď v tom momente okolo neho všetko sčernelo.
Hadrian zachytil jeho telo skôr ako padlo na zem. Srdce jej pukalo nad jeho bolesťou a zraneniami, rýchlo ho vzala a vyniesla z jamy, podala ho Nerovi a vrátila sa pre manžela. Nakoniec sa vrátila ešte pre telo ženy.
„Kto to je?“ Opýtal sa Hadrian, keď sa vrátila a podávala mu jej telo.
„Neviem. Ale nemyslím si, že by sme ju tu mali nechať. Očividne je pre Talyna dôležitá.“
Hadrian si od nej vzal telo. Schovala krídla a pohľadom prebehla po mužoch, ktorý týrali Talyna. Bol tak zranený a krvácal. Špinavý. To bolo všetko, čo mohla vidieť a cítiť na prvý pohľad. Než si mohla rozmyslieť, čo robí, zamierila k jeho väzniteľom. Hadrian ju jemne potiahol za rameno.
„Zabudni na nich. Musíme dostať Talyna preč tak rýchlo ako sa len dá, než nám aj on umrie.“
„Chcem ich zabiť!“
„Aj ja, ale Talyn je dôležitejší. Sústreď sa, Jayne. Sotva sa drží. Musí dostať lekársku pomoc.“
Prikývla, vzala Talyna do náručia a letela s ním smerom k lodi, zatiaľ čo Nero a Hadrian sa teleportovali aj s telom – niečo, čo nemohli urobiť spolu s Talynom, pre jeho špeciálnu anatómiu. Jeho rasa neznášala dobre trisanskú teleportáciu. Slzy ju zaslepovali. Talyn bol tak zbitý, podvyživený a dehydratovaný, že si nebola istá, či vôbec vie, kto sú. Aspoň bol konečne na ceste domov. Tak jemne, ako len mohla, ho položila na podlahu lode, kým Nero robil predletovú kontrolu. Hadrian položil telo ženy a kus ďalej a zakryl ju svojou bundou. Jayne vytiahla ich prvú pomoc a okamžite začala s ošetrovaním. Aspoň s tým, čo sa odvážila. Keďže Andarioni boli veľmi odlišní od ľudí a Hyshianov, nemohla urobiť viac bez obáv, že by mu ešte viac uškodila.
„Kto je Felicia? Je to tá žena, ktorú sme zobrali?“
Zastavila sa nad jeho otázkou. „Čo tým myslíš?“
Zdvihol Talynovu ruku, aby uvidela jeho zničené pazúry.
„Talyn vyryl jej meno na stenu všade okolo.“
„Neviem.“ Jayne dusili slzy, ako objavovala nespočetné množstvo jaziev a rán na jeho tele, ktoré tam predtým neboli. Známka zradcu, ktorú mal vytetovanú na krku pod ľavým uchom. Andarioni boli márnivé bytosti a akékoľvek fyzické abnormality alebo jazvy sa pokladali za odpudivé a nežiaduce. Bolo očividné, že Jullien a jeho kamaráti veľmi radi „zdeformovali“ jeho telo. Horšie, oholili mu hlavu. Kým starší Andarioni to v neskoršom veku mohli urobiť, pre muža v Talynovom veku to bola známka hanby alebo vojenskej zbabelosti. Dezertácia z postu. Hnev sa v nej rozhorela a pozrela na Hadriana. „Prečo mu to urobili?“
„Potrestanie.“
Zamračila sa na neho. „Nerozumiem.“
„Vieš, že moja sila je limitovaná, keď ide o takéto veci, ale... spravili to len pre to, aby ochromili Galene. Na dvore sú nezhody. Ak chcú, aby Galene rezignovala, potom nebude nik, kto by chránil Cairistionu.“
„Čo na tom záleží? Nie je v poradí na trón už desiatky rokov.“
„Tak dlho, pokým žije, vidia ju ako hrozbu. Všetkých. Ona a Tylie sú jediné, ktoré ostali z priamej kráľovskej rodiny. Všetci ostatní boli zavraždení, vrátane manžela kráľovny. Takže kým Cairie žije, je hrozbou pre tých, ktorí by chceli trón pre seba.“
Jayne zavrčala na Hadriana.
Zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva. „Nevravím, že to nie je bláznivá sračka. Hovoríš s niekým, koho celá rodina bola vyvraždená. Brutálne. Kvôli posratému trónu. Z toho dôvodu sa Nero ani ja nesnažíme dostať späť naše tituly alebo pôdu. Skončili sme s touto krvavou politikou.“
„Hej,“ vydýchol Nero, keď štartoval motory. „Pochoval som celú rodiny pre nezmyselnú chamtivosť. Je to drsný svet, v ktorom žijeme, a ak chcú skurvený trón, tak im ho dajme.“ Pozrel na nich cez rameno. „Každé stvorenie by malo mať právo zložiť hlavu v mieri a nie v obave, že kým sníva svoje sny o lepšom zajtrajšku, bude podrezaný.“
Jayne neznášala, keď musela priznať Nerovu pravdu. To bol dôvo,d prečo ona a jej priatelia založili Sentellu, aby bojovala proti Lige a každej skorumpovanej vláde, ktorá bažila po moci. Nero sa vrátil k riadeniu. „Pripútajte sa. Dostaňme Talyna domov.“
Upevnili Talyna na zemi postrojom a posadili sa na svoje miesta. Aj tak Jayne stále kontrolovala jeho bezvedomé telo. Nikoho nevidela takto zbitého od Darlinga, ktorý sa odplatil strýkovi Arturovi za to, že jeho mladšieho brata dal na ICU. Srdce mala zlomené, keď sa stretla s Hadrianovým zamysleným pohľadom. „Uzdraví sa?“
„Chceš počuť pravdu alebo čo chceš počuť?“
„Pravdu.“
Hadrian pozrel na Nera. V očiach mal neodbytné smutné svetlo. „Možno sa s tým všetkým vysporiada, ale nikdy už nebude rovnaký.“
To bolo niečo, čoho sa najviac obávala.