„Dúfam, že si to ty, Kody. Prisahám Bohu, ak je to Bubba, budem potrebovať aspoň nákladiak Listerinu.“
Bubba si odfrkol a preskakoval pohľadom z Nicka na Kody. „Len pre záznam, áno, bola to ona. A opäť platí, že nie si roztomilý vo vysokých podpätkoch, chlapče. Hoci, hádam, že by som to pre teba urobil, ak by som musel. Ale iba preto, že tvoja mama by ma napichla na mieste, kde by mi to bolo naozaj nepríjemné, ak by sa niečo stalo s tvojou malou hnilou kožou.“
Smejúc sa Kody odhrnula Nickovi vlasy z tváre. „Si v poriadku?“
„Hej. Čo sa stalo?“
Na čele sa jej zjavili vrásky starostí a ruku mu stále držala na tvári. „Prestal si dýchať a tvoja pokožka sa zmenila na odtieň modrej, akú som doteraz videla len v tvojich očiach. Nie na tvojej pokožke ani na perách.“
Nick si vďačne si spomenul, že sa ráno poctivo oholil, prevalil sa na chrbát a zamračil sa na svojich priateľov a to najmä, keď si uvedomil, že sa okolo nich zhromaždil dav. Skvelé. Publikum v tejto trápnej situácii. Presne to, po čom túžil...
Pretože samotná puberta nebola jednoducho dosť ponižujúca.
Zabite ma hneď teraz.
Bubba ho zatlačil späť, keď sa začal zdvíhať. „Už som volal záchranku. Nikam nepôjdeš, kým ťa neprezrú. Nie s týmto srdcovým ochorením, ktoré máš. Moja aj tvoja mama by ma zavraždili.“
„Má pravdu.“ Povedal pán Head, ktorý sa pretláčal cez otravných divákov. „Nehýb sa, Nick. Len lež, pokým sa sem nedostanú. Posledná vec, ktorú potrebujeme, je súd.“
Dvojnásobne úžasné. Ďalšie nemocničné účty. Pri tomto tempe by mal mať výhradnú zmluvu s poisťovňou po zvyšok jeho prirodzeného života.
Zaškrípal zubami, keď sa stretol s Kodyným ustarosteným pohľadom. V skutočnosti nemal choré srdce a oni obaja to vedeli.
Jeho zdravotné problémy v rannom detstve pramenili z toho, že jeho ľudské telo odmietalo démonickú časť jeho DNA. Bol hračkou prírody, ktorá nikdy nemala prežiť biologický dar jeho otca.
„Ľudia, naozaj sa cítim dobre.“ Pozrel sa Bubbovi do očí. „No tak, Trojitá Hrozba. Nechaj Nickyho ísť.“
„Ja nie som hazardér. A ani nemienim čeliť tvojej mame bez dôkladného vyšetrenia od licencovaného doktora. Všetky moje dôležité časti tela sú momentálne v ich rukách.“
Nick zastonal v agónii, ako ľutoval, že umožnil Bubbovi zobrať jeho mamu na rande. Boli spolu vonku len raz, ale odvtedy, Bubba prevzal rolu opatrovníka s desivým, železným záujmom.
„Tak jej, prosím, nevolaj. Choď pre ňu a zober ju za mnou do nemocnice. Bola by príliš rozrušená na to, aby šoférovala a ja ju nechcem v tomto zmätku nechať samú. Šoféruje zle aj bez tohto všetkého.“
„Je s ňou Mark. Poviem mu, aby ju odviezol, a budem ho navigovať, keď budem sledovať sanitku.“
Nick pri tomto návrhu vyvalil oči.
„Zbláznil si sa? Už si videl, ako ten chlap jazdí? Horšie ako ona. Neviem, čo za cvoka mu schválil vodičský preukaz, ale bola to hlúposť. Prisahal by som, že ho našiel na dne škatule od ovsených vločiek. Učiť ho museli Mario a Luigi[1].“
Bubba vytiahol mobilný telefón aby zavolal Markovi a povedal mu, čo sa stalo. Než Nick mohol pokračovať vo svojich protestoch, dorazila záchranka. Kody ustúpila, aby mu mohli skontrolovať životné funkcie. S výnimkou horúčky, potvrdili, že s ním nič iné nie je. Ale kvôli stavu jeho srdca, trvali na tom, že potrebuje ďalšie vyšetrenia.
Bolo to tak frustrujúce.
A desivé, pretože vždy bola šanca, že by v skutočnosti mohli na ňom odhaliť niečo „abnormálne“. Niečo, čo by mohlo zapríčiniť, že ho zamknú kdesi v laboratóriu, aby ho mohli testovať, pretože bol rovnako abnormálny ako nejaký X-men.
Samozrejme, nepomohlo ani, že jeden z najlepších priateľov pekelných opíc, zeitjägers, sa rozhodol zviezť s nimi, keď Nicka naložili do sanitky a zavreli dvere. Prečo to musí byť jeho nový psycho stopár? Nemôže tam niekde byť supermodelka, posadnutá nemotornými dospievajúcimi chlapcami so zlým šatníkom a s príliš starostlivými matkami?
Čo od neho vlastne chce? A prečo ho nevidí nikto iný?
Javil sa mu ako pekelné opice.
Zeitjäger zatočil kosákom v ruke a uprene sa díval dozadu.
Bolo to veľmi znepokojujúce.
Kým záchranár sledoval jeho životné funkcie, Nick naďalej sledoval jeho tichú predzvesť.
Kody opatrne prekĺzla okolo neho a sadla si do rohu, aby nezavadzala.
Nick sa ostro pozrel na zeitjägera a potom na ňu.
Prečo je stále s nami?
Kody pokrčila plecia. Nemôžem sa spýtať, pokiaľ máme spoločnosť. Keby som to urobila, mohli by nás oboch zobrať na psychiatriu.
V tomto okamihu by za to dal ruku do ohňa. Čokoľvek, čo ho môže dostať na úplne dno, sa stane.
„To je počasie, čo?“ prerušila ticho záchranárka.
„No.“ Nick sledoval, ako mu žena skontrolovala krvný tlak.
„Stále normálny tínedžer, však? Ešte som nezmutoval na Avangera, alebo také niečo?“
Zasmiala sa. „Ešte nie, Tony Stark. Pokúšaš sa o to?“
„Niekedy. Chcel by som to skúsiť, byť pre zmenu miliardár a playboy.“
Pokrútila hlavou. „No, možno dostaneš svoju šancu. Vzhľadom k veľkosti komárov, cez ktoré sme sa museli prebojovať, aby sme sa dostali do vašej školy, neprekvapilo by ma, ak by to neboli utečenci z nejakého blízkeho vedeckého zariadenia.“
„Pravdepodobne sa dostali do niektorého močaristého slnečného svitu strýka mojej mamy. Vždy hovoril, že tieto veci by mohli priviesť mŕtvych k životu. A previedol cez pásku do cieľa čokoľvek, vrátane áut a obličiek.“
Záchranárka sa zasmiala tak silno, až ju to dusilo. „Je vždy takýto?“ Spýtala sa Kody.
„Áno, je.“
„Dievča, máš plné ruky práce, všakže?“
„Ani si neviete predstaviť.“
A zeitjäger na nich stále pozeral, akoby čakal, že sa stane niečo bezbožné. Bolo to tak hrôzostrašné a znepokojujúce. Ale ani zďaleka nie tak, ako búrka, ktorá naďalej prudko šľahala proti sanitke, až bola nútená spomaliť, aby sa dostala cez ulice, ktoré začínali byť zaplavené.
Dokonca aj záchranárka sa začala potiť.
Ich nervozita vôbec nepomáhala, pretože na vonkajšej strane vozidla sa začali zhromažďovať komáre do takej miery, že nimi boli úplne pokryté celé okná.
Záchranárka počuteľne prehltla. „Je to ako jeden z tých hororov, nie?“
„Hej.“ Nick vydýchol. „Ale nemôžem to prehrať na mojom televízore... tento krát.“
Kody si odfrkla. „Možno, že to je jedna z tých storočných búrok, alebo niečo také, čo ich vyhnalo z hniezd. Viete, taká ta vec, čo budeme rozprávať našim vnúčatám.“
Záchranárkina tvár zbledla, keď ďalšie komáre zasiahli zadnú časť vozidla. „Možno, ale nikdy som o ničom takomto nepočula.“
Sotva dokončila tieto slová, niečo dopadlo na sanitku a prevrátilo ju na bok.
Nick schmatol Kody a chránil ju vlastným telom, keď sa sanitka otočila na bok a kĺzala ulicou.
Okolo nich lietali voľné objekty, škrabali mu telo a odrážali sa od neho. Kým záchranárka jačala a Kody sa omotala okolo neho, Nick použil svoje schopnosti, aby obe ženy udržal v bezpečí a pred poranením, kým auto zastavilo a všetko sa usadilo.
Celú minútu sa nepohol.
Nie, kým nejaká nadprirodzená sila, ktorú Nick cítil v kostiach, nevytrhla dvere. Záchranárka sa začala modliť a Kody sa postavila, aby čelila ich najnovšej hrozbe.
Vietor vyl. Ako obrie pazúry do sanitky vletel čierny dym a zmrazoval všetko, čoho sa dotkol. Záchranárka sa začala od neho plaziť preč. Snažila sa skryť, ako najlepšie sa dalo. Mráz sa presúval sanitkou a všetky veci menil na biele a krehké. Napriek tomu boli na dotyk horúce. Rástol na hor ako nejaký príšerný čierny hmlistý anjel, z dymu sa tvorilo telo a krídla. Malo to kapucňu, ktorá pokrývala jeho hlavu a schovávala tvár.
„Okrajový strážca?“ Spýtal sa Nick Kody, za predpokladu, že to bol jeden z divokých tvorov, ktoré chránili hranice medzi ľudským a duchovným svetom.
Pokrútila hlavou. „Je démonický. A určite prišiel za tebou. Pravdepodobne zo štedrosti. Ale nie je strážca.“
Zeitjägerzasyčal, keď sa vyhol Nickovmu prenasledovateľovi.
Ach, to nie je dobré...
Nick použil svoje schopnosti na omámenie záchranárky tak, aby nechápala, čo sa deje a videla nejasne. Posledná vec, ktorú niekto z nich potreboval, bolo, aby nejaká profesionálna záchranárka videla čo sa deje a pomiatla sa. Väčšina ľudí by nezvládla to, čím sa oni denno-denne zaoberajú.
Pomaly sa odtiahol od Kody.
„Prečo sa zeitjäger bojí môjho nového priateľa?“
„Ja si to nemyslím.“
Mohla by mať pravdu. Zeitjäger vyzeral, akoby čakal na Nickovu smrť.
Sorry, že ťa sklamem.
Nehodlal ísť dnes dole, najmä nie touto škaredou beštiou. A nie pre niečo tak smiešne ako peniaze.
Vstal, odstrelil démona dozadu a päsťou ho udrel do čeľuste.
Ach áno, to ho vážne zranilo.
Určite sa kvôli tomu neskôr rozplače...
Ak prežije.
S divokým výkrikom si vytvoril meč. Zatočil s ním a tesne minul Nickovu hlavu. Nick sa prikrčil, ale Kody zastavila čepeľ vlastným mečom predtým, ako ho mohol zabiť a odkopla démona dozadu, von z ambulancie späť do dažďa.
Obaja išli na to. Už jej išiel pomôcť, keď sa zarazil, pretože vedel, že ona to zvládne a nechcel ju rušiť viac, ako je nutné.
Navyše, bola oveľa lepšia s mečom ako on, pretože mala o stáročia viac skúseností s jeho používaním, a dohodli sa, že nikdy nebude podhodnocovať jej odborné znalosti v boji. Rešpektoval jej schopnosti a ona rešpektovala tie jeho.
Namiesto toho išiel skontrolovať zdravotníkov, aby sa uistil, že sú v poriadku a stabilizovaní a že pomoc pre nich bola na ceste.
Keď sa pohyboval okolo zeitjäger, ten naklonil hlavu a pozoroval ho.
„Čo je?“ Spýtal sa ho Nick vyzývavým tónom.
Okamžite zmizol.
Komáre a dážď boli zrazu tiež preč. No, bolo to zvláštnejšie než Mardi Gras v júny. Alebo sneh v auguste. Alebo Bubba v kravate a obleku. Nedávalo to vôbec žiadny zmysel.
Snažiac sa na to nemyslieť, prešiel k záchranárke, ktorá bola pri ňom. Bola otrasená a stále omámená, ale vyzerala byť fyzicky v poriadku. Nechal ju vzadu v ambulancii a šiel skontrolovať vodiča, ktorý bol v bezvedomí. Horšie však bolo, že bol zakliesnený v troskách a uväznený pod volantom. Pretože ho Nick nemohol dostať von, vrátil sa dozadu a hľadal niečo, čím by mohol prerezať bezpečnostný pás vodiča a vypáčil volant preč od jeho tela.
Kým Nick hľadal, Kody rýchlo vybavila démona.
Hneď ako skončila, vrátila sa k Nickovi, ale nenašli žiadny spôsob, ako oslobodiť vodiča, takže sa striedali pri udržiavaní tlaku na škrtidle na zranení vodiča, ktoré sa mu stalo počas havárie.
Záchranárka už zháňala sanitku pre svojho kolegu.
Kody sa zamračila, keď prezerala ulicu, zatiaľ, čo počúvali všetky správy záchraniek.
„Myslela som, že Bubba išiel hneď za nami.“
„Museli sme ho stratiť v daždi.“
Kody použila svoje schopnosti, aby premenila svoj meč na dáždnik, ktorý držala nad nimi a oboma záchranármi.
„Čo sa stalo so zeitjäger?“
„Neviem. Zmizol.“
S prekríženými rukami na prsiach sa zachvela. „To je zlé. Skutočne zlé.“
„Ja viem, Cher. Cítim to.“
Mykla bradou smerom k tlejúcim zvyškom démona s ktorým bojovala. „Idú si pre teba, Nick. Tvrdšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým.“ Otriasla sa. „Nie len Noir. To je... ja neviem. Nie je to normálne. Nepodobá sa to na nič, čo som kedy predtým cítila.“
Oh, dobrota. To je presne to, čo chcel počuť. Robilo to jeho deň jasnejším.
Nick stíchol, keď počul ďalšiu výzvu v rádiu a adresu, kam bola pomoc volaná. Poznal ju až príliš dobre.
Srdce mu prestalo biť od chladnej hrôzy, keď sa stretol s Kodyným šokovaným výrazom.
„To je moja mama!“
Laguerre sa usmiala na Grima, keď vstúpila do jeho kancelárie a našla ho za stolom. „Náš priateľ sa práve vrátil domov s darčekom pre nás. Kráľ je v šachu.“
Po celej tvári sa mu rozšíril pomalý úsmev. „Takto skoro?“
„Dosť ľahké, keď máš všetky kúsky na svojom mieste. Hovorila som ti, Malachai dôveruje nášmu najnovšiemu spojencovi. Nevedel, že to príde. Netuší, že je testovaný a že ak sa mu to nepodarí, stratí všetko.“
Tak sa to zdalo. „Kde je jeho matka?“
Z jej krásnych pier unikol zlý smiech. „Niekde v bezpečí.“
Grim sebou mykol pri pomyslení na posledné miesto, kde by niekto hľadal Cherise Gautierovú. „Fuj, nenávidím tu dieru.“
„To väčšina bytostí. To je dôvod, prečo to miesto bolo vybrané ako jej väzenie. Nikdy ju tam nenájde.“
Grim zasalutoval jej chladnej, vypočítavej voľbe. „Čo ak sa náš kráľ rozhodne obetovať svoju kráľovnú?“
„To sa nestane. Ona je zmyslom jeho existencie. Nick by nám skôr dal svoju lásku Arelim, než by nechal svoju matku zomrieť. Kto má pod kontrolou Cherise, ovláda Nicka. Veď to vieš.“
„Už si niekedy uvažovala nad tým, prečo?“
Laguerre sa zamračila. „Čo tým myslíš?“
„Porozmýšľaj o tom. Najskôr Adarian položil svoj život pre ňu, teraz Nick. Čo je tak špeciálne na tomto jednom konkrétnom človeku, že dvaja Malachai sú ochotný obetovať samých seba, aby ju udržali v bezpečí?“
Pokrčila ramenami. „Láska. Je to zbytočná emócia. Adarian sa do nej zamiloval a z tohto úbohého dôvodu si cenil jej život viac ako svoj. Nick preto, že je jeho matka a on ju zbožňuje. Čo je ešte smiešnejšie, ak si zvedavý na môj názor.“
Napriek tomu, že sa to zdalo až príliš jednoduché, Grim to prijal. Prečo by sa Adarian staral?
Čo by prinútilo tvora tak odporne krutého a bezcitného, tak sebeckého a chladného všímať si takú malú krehkú ženu? Kým Cherise bola príťažlivá, boli milióny iných žien, ktoré boli ešte príťažlivejšie. Milióny žien, ktoré by podľahli Malachaiovi. Čo na nej bolo tak zvláštne, že Adarian, po toľké stáročia tak opatrný, si ju vybral za matku jeho dediča? A potom ju ochraňovať do takej miery, že pre ňu nakoniec zomrel? Jednoducho to nedávalo zmysel. Vôbec.
Nie, na tom muselo byť niečo viac. Jednoducho muselo.
Viac než Cherise Gautierová, jednoduchá krehká ľudská matka.
Kedykoľvek, keď sa Grim vyhrážal, že jej ublíži, dokonca, že sa k nej len priblíži, Adarian šalel.
V tejto hre života a smrti „víťaz berie svet“, ona bola mimo dosahu ich všetkých. Jedna karta, s ktorou nemohol nikto hrať. Jedno eso, ktoré robilo Nicka poraziteľného.
Teraz...
Grim ju konečne mal vo svojich rukách a bol čas, aby sa dozvedel, prečo táto žena, sama, držala úplnú moc nad dvoma najsilnejšími Malachaimi, ktorí sa kedy narodili. Tá, ktorá už spôsobila smrť jedného.
A bude dôvodom aj smrti toho druhého.